Niektoré frázy používame tak automaticky, že sa pri nich človek vôbec nezastaví. Povie sa, že niekto je „zdravý ako ryba“, a všetci približne vedia, čo tým chceme povedať: že vyzerá sviežo, nič mu nechýba, funguje naplno. Lenže keď sa na to človek pozrie bez „jazykového autopilota“, otázka je celkom legitímna. Prečo práve ryba? Veď ryba predsa nie je prvé zviera, ktoré by väčšine ľudí napadlo pri slove zdravie. V redakcii sme sa preto pozreli na to, čo za týmto ustáleným spojením najpravdepodobnejšie je. A ukazuje sa, že skôr než biológia v tom hrá rolu staré ľudské pozorovanie a jazyková predstava.
Najprv sa oplatí povedať jednu dôležitú vec: spojenie „zdravý ako ryba“ nie je nejaký náhodný novodobý výmysel. V slovenskej frazeológii je pevne doložené a objavuje sa aj vo variante „zdravý ako rybička“. Materiály Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV ho uvádzajú ako ustálené prirovnanie a v novšom korpusovom spracovaní sa ukazuje aj jeho živé používanie v slovenčine. To znamená, že nejde o frázu, ktorú si niekto nedávno vymyslel zo srandy, ale o starší a stabilný jazykový obraz.
Keď sa nad tým zamyslíme prirodzene, prvé vysvetlenie býva asi takéto: ryba je svižná, mrštná, rýchla a vo vode pôsobí, akoby mala stále dosť sily. A práve toto je zrejme jadro celej veci. Český rozhlas v jazykovej rubrike túto frazému vysvetľuje veľmi triezvo: z ľudského pohľadu ryba pôsobí čulo, pružne a zdravo. Nie je ťažkopádna, nevláči sa, nevyzerá ochabnuto. Naopak, keď ju človek vidí živú, spravidla sa metie, mihá a reaguje veľmi energicky. A presne takto často vznikajú ustálené prirovnania – nie z vedeckej analýzy, ale z dojmu, ktorý si ľudia po generácie spájajú s určitým tvorom.
Inými slovami, ryba sa do tejto frázy pravdepodobne nedostala preto, že by naši predkovia mali podrobný prehľad o rybej imunológii. Dostala sa tam skôr preto, že na človeka pôsobila ako obraz živej, sviežej, pohyblivej existencie. Podobne vznikli aj mnohé ďalšie prirovnania so zvieratami: nie preto, že by boli biologicky presné, ale preto, že v ľudskej predstavivosti niesli určitý jasný dojem. V jazykovedných prácach o slovanských prirovnaniach sa „zdravý ako ryba“ objavuje práve ako typická frazeologická jednotka založená na obraze a podobnosti, nie na doslovnom fakte.
Zaujímavé je aj to, že pri zdraví nejde v jazyku vždy o jediné „správne“ zviera alebo vec. V slovenčine aj češtine existujú aj iné ustálené prirovnania typu zdravý ako repa, zdravý ako buk, zdravý ako dub či zdravý ako rybička. Jeden zo zdrojov JÚĽŠ SAV priamo uvádza popri sebe viacero takýchto obrazov. To je dôležité, lebo to ukazuje, že jazyk si pri zdraví nevyberá porovnanie podľa medicínskej presnosti, ale podľa toho, čo v ľudskej skúsenosti znie silno, sviežo a presvedčivo. Ryba je len jeden z týchto obrazov – veľmi živý a veľmi úspešný.
Existuje aj širší slovanský kontext. V porovnávacích jazykovedných materiáloch sa ukazuje, že podobné spojenie pozná nielen slovenčina, ale aj čeština a poľština. V jednej staršej slovensko-poľskej frazeologickej práci je zaznamenané slovenské „zdravý ako ryba“ aj poľské „zdrów jak ryba“. To síce ešte nehovorí, kto to „vymyslel“, ale naznačuje to, že nejde len o lokálnu slovenskú zvláštnosť. Skôr to vyzerá na širší, starší ľudový obraz, ktorý sa ujal vo viacerých jazykoch strednej a východnej Európy. A keď sa raz taký obraz v jazyku ujme, dokáže v ňom prežiť veľmi dlho.
Tu sa však hodí pribrzdiť pri jednej veci. Toto prirovnanie nie je doslovná biologická pravda. Ryby, samozrejme, môžu byť choré. Americká geologická služba USGS upozorňuje, že infekčné ochorenia sú bežnou súčasťou ekológie voľne žijúcich rýb a že ryby môžu trpieť vírusovými, bakteriálnymi, protozoárnymi aj plesňovými chorobami. Čiže veta „zdravý ako ryba“ neznamená, že ryby sú akési dokonale nezničiteľné tvory, ktoré nikdy neochorejú. Znamená skôr to, že ľuďom na pohľad pripadali ako obraz vitality. A to je dosť veľký rozdiel.
Práve toto je na frazémach pekné aj zákerné zároveň. Sú veľmi výstižné, ale nie vedecké. Keď povieme, že niekto je zdravý ako ryba, nehovoríme nič o žiabrach, parazitoch ani o tom, ako funguje rybí imunitný systém. Hovoríme, že ten človek vyzerá čulo, sviežo a bez známok slabosti. A ryba sa na tento obraz hodí veľmi dobre: je hladká, rýchla, pružná, vo svojom živle sa pohybuje bez zaváhania a navonok pôsobí, akoby fungovala úplne bez námahy. Jazyk si z nej teda zobral to, čo je na nej najviditeľnejšie – nie to, čo by ukázalo laboratórne vyšetrenie.
Z dnešného pohľadu môže človeku napadnúť ešte jedna vec: či sa to slovné spojenie neudržalo aj preto, že ryby sa dnes spájajú so zdravou stravou. Lenže to je skôr moderný dodatok než pôvod frázy. Výživa a omega-3 mastné kyseliny síce dnes rybám v našich hlavách pridávajú ďalší „zdravý“ rozmer, ale samotné prirovnanie je staršie a stojí skôr na obraze života a čulosti než na tom, čo sa píše v nutričných tabuľkách. Inak povedané, fráza vznikla skôr z pozorovania živej ryby než z predstavy, že losos prospieva srdcu.
Najpoctivejšia odpoveď na otázku, prečo sa hovorí „zdravý ako ryba“, teda znie asi takto: pretože ryba v ľudskom pohľade dlho predstavovala obraz čulosti, pružnosti a životnej sily. Nezdá sa, že by sme poznali jedného konkrétneho autora tejto frázy alebo jeden presný okamih jej vzniku. Skôr ide o staré ustálené prirovnanie, ktoré sa udržalo, lebo fungovalo. Je krátke, ľahko zapamätateľné a obraz ryby v ňom pôsobí prekvapivo presvedčivo. A možno práve v tom je celé kúzlo: ryba nemá so zdravím ľudí nič medicínsky priamo spoločné, ale jazyk si z nej urobil symbol sviežosti, ktorý prežil dlhšie než nejeden vedecký termín.
