Na Zemi trvá deň 24 hodín, rok má 365 dní a nikomu nepríde zvláštne, že rok je oveľa dlhší než deň.
Potom sa však pozrieme na Venušu a všetko sa trochu pokazí.
Na tejto planéte trvá jedno otočenie okolo vlastnej osi približne 243 pozemských dní. Jeden obeh okolo Slnka, teda venušanský rok, trvá približne 225 pozemských dní.
Inými slovami: Venuša sa okolo svojej osi otočí pomalšie, než stihne obehnúť Slnko.
A to je presne dôvod, prečo sa hovorí, že na Venuši je deň dlhší než rok.
Venuša sa otáča neuveriteľne pomaly
Keď si predstavíme planétu, väčšinou si ju predstavíme ako guľu, ktorá sa otáča pomerne svižne. Zem sa okolo svojej osi otočí za približne 24 hodín. Preto sa nám strieda deň a noc tak, ako sme zvyknutí.
Venuša je však úplne iný prípad.
Otočí sa tak pomaly, že jeden jej „rotačný deň“ trvá dlhšie než celý jej rok. Je to trochu ako keby sa kolotoč otočil raz, ale medzičasom by už stihol obehnúť celú púť.
Aby to bolo ešte zvláštnejšie, Venuša sa otáča opačným smerom než väčšina planét v Slnečnej sústave. Tomu sa hovorí retrográdna rotácia. Keby sa dalo stáť na jej povrchu a vidieť cez husté oblaky, Slnko by tam vychádzalo na západe a zapadalo na východe.
Na Zemi by to pôsobilo ako úplne prevrátený svet.
Deň môže znamenať dve rôzne veci
Tu je malý háčik, ktorý je dobré povedať férovo.
Keď sa hovorí, že deň na Venuši trvá dlhšie než rok, myslí sa tým najmä čas jednej otočky planéty okolo vlastnej osi. To je tých približne 243 pozemských dní.
Lenže existuje aj takzvaný slnečný deň. To je čas, za ktorý sa Slnko z pohľadu pozorovateľa na planéte vráti na približne rovnaké miesto na oblohe. Na Zemi sú tieto dve predstavy dňa veľmi podobné, preto ich v bežnom živote neriešime.
Na Venuši je to komplikovanejšie, pretože sa otáča veľmi pomaly a ešte aj opačným smerom. Preto sa uvádza, že slnečný deň na Venuši trvá približne 117 pozemských dní.
Takže populárna veta „deň je dlhší než rok“ je pravdivá vtedy, keď dňom myslíme jednu otočku okolo osi. Pri slnečnom dni je to iné.
Prečo sa Venuša otáča opačne?
Presná príčina retrográdnej rotácie Venuše je stále téma vedeckých diskusií. Existuje viacero vysvetlení.
Jedna možnosť je, že na mladú Venušu v dávnej minulosti pôsobili veľké zrážky alebo gravitačné vplyvy, ktoré mohli jej rotáciu výrazne zmeniť. Ďalším dôležitým faktorom môže byť aj jej hustá atmosféra a pôsobenie Slnka na ňu.
Venuša má extrémne hustú atmosféru, ktorá je tvorená prevažne oxidom uhličitým. Táto atmosféra vytvára silný skleníkový efekt a robí z Venuše najhorúcejšiu planétu Slnečnej sústavy.
Takže Venuša nie je len planéta s divným kalendárom. Je to celkovo veľmi extrémne miesto.
Predstavte si kalendár na Venuši 🪐
Skúste si predstaviť, že by sme mali pozemský život zariadený podľa Venuše.
Narodeniny by prišli skôr, než by sa skončil jeden rotačný deň. Deti by mohli osláviť „ďalší rok“, hoci planéta by sa ešte ani raz poriadne neotočila okolo svojej osi.
Znie to absurdne, ale presne takýto rozdiel vzniká medzi rotáciou a obehom Venuše.
Na Zemi nám to príde samozrejmé: najprv veľa dní a z nich sa poskladá rok. Na Venuši by toto jednoduché uvažovanie prestalo fungovať. Tam je rok kratší než jedna otočka planéty.
Je to pekná pripomienka, že naše „normálne“ pravidlá času platia hlavne preto, že žijeme práve na Zemi.
Venuša je blízka, ale zvláštna suseda
Venuša sa často označuje za sesterskú planétu Zeme, pretože má podobnú veľkosť a je našou planetárnou susedkou. Lenže tým sa veľká podobnosť v mnohom končí.
Má hustú atmosféru, veľmi vysoké teploty, silný tlak na povrchu a mimoriadne pomalú, opačnú rotáciu. Z diaľky na oblohe vyzerá krásne a jasne, no v skutočnosti je to jeden z najdrsnejších svetov v okolí.
Práve preto je taká zaujímavá. Na prvý pohľad známa „večernica“ alebo „zornička“, na druhý pohľad planéta, kde deň a rok fungujú úplne inak než u nás.
