Na prvé počutie je to jeden z tých názvov, pri ktorých má človek chuť zastaviť sa a spýtať sa, či si z neho jazyk nerobí trochu srandu. Ovčie kiahne predsa nedostávame z oviec. Nespôsobuje ich ovca, neprenášajú ich stáda a ani sa nejavia ako nejaká zvláštna veterinárna pomsta. Prečo sa teda volajú práve ovčie? V redakcii sme sa pozreli na to, čo za tým podľa medicíny a jazykovedy naozaj je. A odpoveď je zaujímavejšia, než sa zdá na prvý pohľad.
Najprv krátke prirodzené zamyslenie. Keď človek počuje „ovčie kiahne“, napadne mu niekoľko možností. Možno sa kedysi ľudia nakazili od oviec. Možno vyrážka nejako pripomínala ovčiu kožu. Alebo možno išlo len o starý názov, ktorý sa používal tak dlho, až sa prestalo riešiť, či vlastne dáva logiku. A práve toto posledné je realite celkom blízke. Pri takýchto názvoch často nejde o vedecky presný opis, ale o historický, ľudový alebo jazykový zvyk, ktorý prežil až dodnes.
Z pohľadu medicíny je totiž odpoveď veľmi jasná: ovčie kiahne sú vírusové ochorenie spôsobené vírusom varicella-zoster. CDC uvádza, že ide o veľmi nákazlivú chorobu, ktorá sa šíri najmä pri blízkom kontakte a typicky sa prejavuje svrbivou vyrážkou s pľuzgierikmi. Európsky portál Vaccination Information Portal dopĺňa, že ide o veľmi častú infekciu, ktorá najčastejšie postihuje deti a po prekonaní zostáva vírus v tele v neaktívnej forme, pričom sa neskôr môže znovu ozvať ako pásový opar. Z medicínskeho hľadiska teda s ovcami nesúvisia. Sú to jednoducho varicela.
A práve tu sa začína jazyková časť príbehu. Odborný názov varicela je starší a medzinárodnejší než naše ľudové pomenovanie. Podľa textu v časopise Emerging Infectious Diseases môže byť slovo varicella zdrobneninou slova variola, teda názvu pre pravé kiahne, pretože sa choroba kedysi považovala za miernejšiu formu kiahní. Inými slovami, lekársky jazyk ju dlho vnímal ako akési „menšie“ alebo „ľahšie“ kiahne, nie ako niečo, čo má súvis s konkrétnym zvieraťom.
Lenže slovenčina si vytvorila vlastný ľudový názov. A ten je podľa všetkého naozaj spätý so zvieraťom – len nie tak, ako by si dnes človek predstavoval. V jazykovednom texte z časopisu Kultúra slova sa uvádza, že podľa ústneho vysvetlenia historika medicíny J. Junasa je názov ovčie kiahne pravdepodobne odvodený od kiahní, ktoré sa vyskytovali na slizniciach a vemenách oviec a kráv. Autor textu preto píše, že názov detskej choroby vznikol zrejme preto, že si ľudia podobné prejavy v minulosti všimli aj u oviec. To je dôležité slovo: pravdepodobne. Nejde teda o úplnú istotu, ale o najrozumnejšie dostupné vysvetlenie slovenského názvu.
Inak povedané, nejde o to, že by dnešné ovčie kiahne pochádzali z oviec. Skôr ide o to, že staršie pomenovanie mohlo vzniknúť podľa podobnosti s inými „kiahňovitými“ ochoreniami, ktoré ľudia poznali aj zo sveta hospodárskych zvierat. Jazyk si v minulosti často pomáhal práve takto: nový alebo nejasný jav pomenoval podľa niečoho, čo už bolo známe. A keď sa názov ujal, prežil aj vtedy, keď sa neskôr ukázalo, že z vedeckého hľadiska nie je úplne presný.
Zaujímavé je, že iné jazyky si s tým poradili úplne inak. V angličtine sa používa názov chickenpox. Ani ten pritom neznamená, že by choroba mala niečo spoločné so sliepkami. BMJ aj Oxford English Dictionary, citované v článku Jeffa Aronsona, uvádzajú, že najpravdepodobnejšie vysvetlenie slova „chicken“ súvisí s tým, že choroba bola považovaná za miernejšiu a menej nebezpečnú než pravé kiahne. Objavili sa aj iné teórie – napríklad že vyrážka pripomínala ďobance od sliepok alebo cícer – ale tie sa pokladajú skôr za vedľajšie či menej presvedčivé. Čiže angličtina má „kuracie“ kiahne, slovenčina „ovčie“ kiahne, a ani v jednom prípade nejde o skutočný pôvod choroby, ale o starý spôsob pomenovania.
To zároveň vysvetľuje, prečo tento názov môže dnes znieť mätúco. Moderná medicína sa opiera o vírusy, diagnostiku a presné názvoslovie. Staršie ľudové názvy však vznikali v časoch, keď ľudia pomenúvali choroby podľa vzhľadu, závažnosti, podobnosti s inými ochoreniami alebo podľa toho, s čím si ich vedeli spojiť. Preto máme v dejinách medicíny všelijaké názvy, ktoré z dnešného pohľadu pôsobia zvláštne, nepresne alebo dokonca komicky. Neznamená to ale, že boli hlúpe. Znamená to skôr, že vznikli v inom svete, s inými poznatkami a iným spôsobom uvažovania o chorobách.
Existuje teda viac vysvetlení, a treba ich poctivo oddeliť. Pri samotnej chorobe je odpoveď istá: spôsobuje ju varicella-zoster vírus a s ovcami ako zdrojom nemá nič spoločné. Pri slovenskom názve je najpravdepodobnejšie vysvetlenie to, ktoré uvádza Kultúra slova – teda historická súvislosť s podobnými kiahňovitými prejavmi pozorovanými u oviec a kráv. Pri anglickom názve je zas najviac podporená teória o miernosti choroby v porovnaní s pravými kiahňami, hoci úplná etymologická zhoda tam tiež nie je stopercentná. Čiže ak to povieme jednoducho: choroba je medicínsky jasná, ale jej ľudové mená sú výsledkom starších jazykových ciest, ktoré už dnes nepôsobia úplne logicky.
A možno je na tom celé najzaujímavejšie práve to, že názvy chorôb nie vždy hovoria pravdu doslova. Skôr rozprávajú príbeh o tom, ako si ich ľudia kedysi vysvetľovali. Medicína dnes vie presne, o aký vírus ide. Jazyk si však ponechal staré meno. A tie staré mená bývajú niekedy tvrdohlavejšie než samotné choroby.
