V roku 2018 sa v Tokiu odohrala svadba, ktorá znela skôr ako sci-fi než ako správa z reálneho sveta. Japonec Akihiko Kondo sa verejne „oženil“ s Hatsune Miku, teda s virtuálnou popovou postavou, ktorú doma vídal cez zariadenie Gatebox ako malý hologram. Áno, naozaj sa to stalo – len s jednou dôležitou poznámkou: nešlo o právne uznané manželstvo, ale o symbolický obrad.
Práve to robí celý príbeh taký zvláštny. Na jednej strane svadobná ceremónia, prstene, hostia a sľuby. Na druhej strane nevesta, ktorá nie je človek z mäsa a kostí, ale digitálna postava známa z hudobného a anime sveta. Reuters vtedy písal, že Kondo mal 35 rokov, obrad stál približne 18-tisíc dolárov a zúčastnilo sa ho 39 hostí. Jeho „manželka“ bola pri obrade zastúpená plyšovou podobou Miku a technická firma Gatebox mu vydala certifikát pre takzvané „cross-dimension“ manželstvo – teda niečo ako sobáš naprieč dimenziami. Samotné obrady však nemali žiadnu právnu platnosť.
Na prvý pohľad to pôsobí ako recesia, provokácia alebo internetový žart, ktorý sa niekomu vymkol z rúk. Lenže podľa dostupných rozhovorov to Kondo myslel úplne vážne. Reuters zachytil, že o Hatsune Miku hovoril ako o životnej partnerke a tvrdil, že podoba šťastia a lásky je u každého iná. Doma s ňou komunikoval cez zariadenie, ktoré rozpoznávalo tvár a hlas a odpovedalo jednoduchými vetami či pesničkami. Pre okolie to bola bizarnosť, preňho forma vzťahu, ktorú vnímal ako skutočnú.
Zarážajúce na tom nie je len to, že niekto usporiadal svadbu s hologramom. Ešte zvláštnejšie je, že nebol úplne sám. Reuters uvádzal, že Gatebox ponúkol registračné formuláre pre podobné „manželstvá“ a prihlásili sa na ne tisíce ľudí. To neznamená, že v Japonsku zrazu vznikla vlna legálnych sobášov s digitálnymi postavami. Znamená to však, že Kondo neotvoril len vlastný zvláštny príbeh, ale aj širšiu tému: že pre niektorých ľudí môžu byť emocionálne väzby k fiktívnym postavám oveľa vážnejšie, než si väčšina vie predstaviť.
Ako si to vysvetliť? Tu sa príbeh posúva z kuriozity do niečoho zaujímavejšieho. BBC uvádza, že Kondo sa roky cítil odstrčený a neskôr sa otvorene hlásil k tomu, že ho priťahujú fiktívne postavy. Mainichi ho v roku 2023 opisoval ako muža, ktorý po svojej mediálne známej svadbe začal bojovať za prijatie takzvaných „fictosexuals“, teda ľudí s romantickou alebo sexuálnou náklonnosťou k fiktívnym postavám. Inými slovami, nejde len o čudný sobáš, ale aj o snahu povedať, že ľudská citová väzba nemusí vždy vyzerať tak, ako ju definuje bežná predstava o partnerstve.
Práve preto by bolo príliš jednoduché celý príbeh len vysmiať. Áno, muž, ktorý si vezme hologram, je silný titulok. Ale pod ním je aj osamelosť, technológia, kultúra fandomu a otázka, čo vlastne ľudia myslia slovom vzťah. Kondo sám svoju svadbu nevnímal ako trik pre médiá, ale ako spôsob, ako verejne potvrdiť niečo, čo už dávno považoval za súčasť svojho života. A v tom je tento príbeh možno ešte zvláštnejší než samotný obrad: ukazuje, že technológia dnes niekedy nevstupuje len do práce a zábavy, ale aj do tých najintímnejších predstáv o láske.
Možno práve preto tento prípad dodnes tak dráždi aj fascinuje. Nie preto, že by šlo o legálne uznané manželstvo človeka s hologramom – to nie. Ale preto, že sa na ňom dá vidieť, ako sa hranica medzi skutočným a virtuálnym v ľudských vzťahoch začína podivne rozmazávať. A keď sa raz objaví ženích v smokingu a nevesta, ktorá existuje len ako digitálna postava, znie to absurdne. No zároveň je to veľmi presný obraz doby, v ktorej city už nemusia bývať len medzi dvoma ľuďmi v jednej miestnosti.
