V Anglicku 18. storočia sa objavil prípad, ktorý znel ako čistá senzácia: osoba narodená ako žena sa vydávala za muža, sobášila sa so ženami a podľa dobových správ mohla mať za sebou viacero manželstiev. Najznámejšie meno v tomto príbehu je Charles Hamilton, známy z aféry z roku 1746. A hoci sa niektoré verzie príbehu časom poriadne nafúkli, jadro je skutočné: spoločnosť bola šokovaná tým, že niekto dokázal žiť ako muž, uzavrieť sobáš a nejaký čas zostať neodhalený.
O čo vlastne išlo? Charles Hamilton sa podľa novších historických spracovaní narodil ako Mary Hamilton, detstvo prežil čiastočne v Škótsku a už ako tínedžer začal žiť v mužskom odeve. Neskôr sa pohyboval po Británii ako potulný liečiteľ či „doktor“ a v júli 1746 sa v meste Wells oženil s Mary Price. Manželstvo však nevydržalo dlho. Mary Price začala mať podozrenie, obrátila sa na úrady a Hamilton skončilo pred súdom.
Práve tu sa príbeh mení na niečo naozaj zvláštne. Na jednej strane išlo o sobáš zapísaný ako úplne normálne manželstvo. Na druhej strane sa po odhalení spustila obrovská verejná senzácia. Dobové noviny začali tvrdiť, že Hamilton neuzavrel len jeden sobáš, ale vraj ich bolo až štrnásť. To je presne ten moment, kde treba byť opatrný: isté je manželstvo s Mary Price, kým vyššie počty pochádzajú najmä z dobových novín a z neskoršej senzáciechtivej literatúry. Inými slovami, „desiatky manželstiev“ znejú dobre v titulku, ale pevne doložené nie sú všetky.
Aj tak je však ten príbeh neuveriteľný. Vtedajšia spoločnosť bola postavená na veľmi prísnych predstavách o tom, čo je muž, čo je žena a ako má vyzerať manželstvo. A zrazu sa objavil niekto, kto tieto hranice nielen prekročil, ale ich aj prakticky otestoval v tej najcitlivejšej oblasti: v sobáši a spoločnom živote. Nie je preto prekvapenie, že Hamilton nevnímali len ako podvodníka, ale aj ako niečo, čo narúša samotný poriadok spoločnosti.
Z dnešného pohľadu je zaujímavé aj to, ako sa tento prípad vysvetľuje. V 18. storočí sa naň pozeralo najmä cez jazyk klamu, nemravnosti a verejného pohoršenia. Dnes historici upozorňujú, že príbeh sa nedá čítať tak jednoducho. Nevieme, ako Hamilton vnímalo vlastnú identitu, a moderné pojmy ako transgender, lesbická identita či queer skúsenosť sa na 18. storočie nedajú nasadiť úplne priamo. PBS to pomenúva opatrne: nie je možné s istotou vedieť, ako Hamilton chápal sám seba, a preto časť súčasných autorov používa neutrálnejší prístup.
Prípad sa navyše ešte viac zamotal tým, že ho spracoval aj spisovateľ Henry Fielding v texte The Female Husband. Ten z reálnej udalosti urobil ešte väčší príbeh plný ďalších manželstiev, útekov a podvodov. A práve odtiaľ sa zrodila aj veľká časť legendy. JSTOR Daily aj PBS upozorňujú, že Fieldingov text bol výrazne beletrizovaný. To znamená, že verejnosť dostala skreslené udalosti – zmes reality, moralizovania a dobovej senzácie.
Čo sa týka trestu, Hamilton neodsúdili priamo za „nezákonné manželstvo“ v dnešnom zmysle. Súd siahol po zákone o tuláctve a klamstve. Výsledkom bolo šesť mesiacov nútených prác a verejné bičovanie vo viacerých mestách. To samo osebe veľa hovorí o dobe: úrady presne nevedeli, ako taký prípad právne uchopiť, ale zároveň cítili silnú potrebu niekoho exemplárne potrestať.
Možno najzaujímavejšie na tomto príbehu je, že nejde len o bizarnú historku zo starého Anglicka. Je to aj ukážka toho, ako rýchlo sa z reálneho škandálu stáva legenda. Jedno manželstvo je doložené. Viacero ďalších sa objavuje v dobových správach. Neskôr sa z toho stane slávny príbeh o „žene, ktorá si brala ženy po celej krajine“. A medzi týmito vrstvami je ťažké oddeliť fakt od senzácie.
Aj preto tento prípad funguje dodnes. Na prvý pohľad je to neuveriteľná kuriozita o sobášoch, prestrojení a podvode. Na druhý pohľad je to príbeh o tom, aké krehké boli spoločenské pravidlá, keď ich dokázal rozkývať jediný „ženích“, ktorý nebol tým, za koho ho všetci mali.
