Eskalátor najprv vyzeral skôr ako atrakcia než ako schody
Dnes sa na eskalátor postaví človek bez rozmýšľania. V obchodnom centre, metre či na letisku je to úplná samozrejmosť. Lenže keď sa objavil prvýkrát, nepôsobil ako bežná súčasť budovy, ale skôr ako zvláštny technický trik, na ktorý sa ľudia chodili pozerať zo zvedavosti.
Ak sa pýtame, kto skonštruoval prvý funkčný eskalátor, najčastejšie sa uvádza americký inžinier Jesse Wilford Reno. Svoj „inclined elevator“, teda šikmý výťah, si dal patentovať v roku 1892 a verejnosti ho predviedol v roku 1896 na Coney Island v New Yorku. Neboli to však ešte dnešné pohyblivé schody. Renoho zariadenie bol skôr šikmý pohyblivý pás s liatinovými výstupkami, po ktorom sa ľudia viezli nahor. Počas dvoch týždňov sa na ňom odviezlo asi 75 000 ľudí, takže bolo jasné, že nápad funguje.
Pre presnosť sa patrí dodať, že dnešná podoba eskalátora nevznikla len zásluhou jedného človeka. Reno postavil prvý funkčný kus, ale modernejší vzhľad s plochými pohyblivými schodmi sa spája najmä s Charlesom Seebergerom, ktorý koncom 90. rokov 19. storočia spolupracoval s firmou Otis. Práve Seeberger tiež presadil názov escalator a Otis pomohol dostať túto technológiu do obchodných domov a na svetové výstavy, kde sa začala naozaj šíriť.
A prečo pôsobil eskalátor ľuďom spočiatku zvláštne? Jednoducho preto, že dovtedy nič podobné nepoznali. Renoho prvý stroj nevyzeral ako schodisko, ale ako pohyblivý šikmý dopravník pre ľudí. Smithsonian aj Popular Mechanics opisujú, že na Coney Islande vyvolal skôr úžas a zvedavosť než pocit bežnej dopravy medzi poschodiami. Najprv bol teda skôr senzáciou a atrakciou, až potom užitočným pomocníkom.
Pre mestá sa stal dôležitý vtedy, keď začalo byť jasné, že dokáže plynulo presúvať veľa ľudí bez čakania na výťah a bez námahy pri chôdzi po schodoch. To bolo obrovsky užitočné najmä v obchodných domoch, staniciach a neskôr v metre. Zrazu sa dalo pohodlne dostať viac ľudí na vyššie poschodia aj do podzemia, a to zmenilo spôsob, ako sa navrhovali verejné budovy aj rušné mestské priestory.
Na eskalátore je super to, že jeho prvá verzia bola trochu neohrabaná a pôsobila skoro komicky. Napriek tomu z nej vznikla vec, ktorú dnes berieme ako úplnú samozrejmosť. A to je pri vynálezoch často najzaujímavejšie: najprv ľudí zaskočia, a potom si bez nich už nevedia predstaviť bežný deň.
