Prečo si pri sedení prekladáme nohy cez seba?

Človek si sadne, chvíľu zostane s chodidlami na podlahe a potom to príde takmer automaticky. Jedna noha sa zdvihne, preloží cez druhú a telo akoby si konečne našlo svoju obľúbenú polohu.

Pre niekoho je takto príjemné sedieť celé minúty. Iný človek vydrží s nohami pri sebe len krátko a bez preloženia má pocit, že nevie, čo s nimi. A niekto si nohy neprekladá takmer vôbec, pretože mu táto poloha pripadá nepohodlná.

Prečo teda mnohým ľuďom preložené nohy prinášajú taký zvláštny pocit pohodlia? Je to len spoločenský zvyk, alebo sa pri tom v tele skutočne niečo mení?

V redakcii sme sa pozreli na to, čo o prekladaní nôh hovoria výskumy. A ukazuje sa, že nejde o jednu univerzálnu príčinu. Svoju úlohu má mechanika tela, zapojenie svalov, poloha panvy, rozloženie tlaku, ale aj obyčajný návyk.

Telo nechce sedieť ako socha

Na obrázkoch správneho sedenia zvyčajne vidíme človeka s vystretým chrbtom, kolenami v pravom uhle a oboma chodidlami položenými na podlahe. Vyzerá to ukážkovo, ale skutoční ľudia takto zvyčajne nevydržia sedieť celé hodiny.

Telo prirodzene mení polohu. Nakláňa sa, podsúva si chodidlo pod stoličku, oprie sa o lakťovú opierku, posunie panvu alebo si preloží nohu cez nohu. Nie vždy preto, že pôvodná poloha bola zlá. Často si len potrebuje trochu inak rozdeliť zaťaženie.

Keď si človek preloží nohy, okamžite sa zmení poloha bedrových kĺbov, panvy aj trupu. Tlak na sedacej časti sa presunie a niektoré svaly sa zapoja inak než pri symetrickom sede.

Práve táto zmena môže na chvíľu pôsobiť príjemne. Telo už nemusí držať presne rovnakú polohu ako predchádzajúcich desať minút.

Preložená noha môže vytvoriť pocit opory

Keď jedna noha spočíva na druhej, dolné končatiny sa dostanú do vzájomného kontaktu. Pre niektorých ľudí to môže vytvoriť kompaktnejšiu a subjektívne stabilnejšiu polohu.

Biomechanické výskumy ukázali, že prekríženie nôh mení postavenie panvy a napätie svalov v jej okolí. Jedna práca venovaná sedeniu s preloženými nohami napríklad opisovala zmenu dĺžky hruškovitého svalu, teda svalu uloženého hlboko v oblasti zadku, a možné zvýšenie mechanickej stability v oblasti panvového kruhu.

Neznamená to, že prekladanie nôh je nejaká špeciálna terapia na panvu. Skôr to ukazuje, že poloha nie je iba estetické gesto. Telo v nej skutočne mení spôsob, akým sa podopiera.

Novšie výskumy zároveň naznačujú, že pri niektorých spôsoboch preloženia nôh môže klesnúť aktivita určitých svalov. Ak ich telo nemusí zapájať tak intenzívne, človek môže polohu vnímať ako uvoľnenejšiu.

To pravdepodobne patrí medzi dôvody, prečo sa po preložení nôh dostaví pocit: „Áno, takto je to konečne pohodlné.“

Pohodlie však nemusí znamenať ideálnu polohu

Tu prichádza malý paradox. Poloha môže byť príjemná práve preto, že sa pri nej telo viac oprie o väzy, kĺby alebo pasívne štruktúry a svaly môžu trochu poľaviť.

Krátkodobo to môže pôsobiť ako úľava. Pri dlhom sedení v jednej a tej istej asymetrickej polohe sa však môže objaviť stuhnutosť, tlak, mravčenie alebo potreba preložiť nohy opačne.

Výskumy ukázali, že sedenie s jednou nohou cez druhú môže nakloniť panvu, zmeniť zakrivenie trupu a presunúť tlak viac na jednu stranu zadku. Výraz zmien závisí od konkrétnej polohy, telesných proporcií, stoličky aj od toho, ako dlho človek sedí.

To však automaticky neznamená, že každé preloženie nôh poškodzuje chrbticu alebo kĺby. Doterajšie dôkazy nepodporujú predstavu, že by tento bežný zvyk sám osebe u zdravých ľudí nevyhnutne spôsoboval trvalé poškodenie.

Väčším problémom býva dlhé zotrvanie v akejkoľvek polohe. Telo zvyčajne znáša rôzne spôsoby sedenia lepšie než celé hodiny bez pohybu.

Veľkú úlohu má obyčajný zvyk

Človek si často nevyberá polohu po podrobnom biomechanickom výpočte. Jednoducho si sadne tak, ako sedával stokrát predtým.

Ak sa niekto naučil prekladať si nohy už v mladosti, mozog môže túto polohu vnímať ako známu a bezpečnú. Telo presne vie, ako sa v nej uložiť, ktorú nohu položiť navrch a kam posunúť panvu.

Aj preto má veľa ľudí „obľúbenú“ stranu. Jednu nohu si preložia úplne prirodzene, zatiaľ čo opačné preloženie pôsobí čudne, neprakticky alebo akosi obrátene.

Do hry môžu vstupovať telesné proporcie, pohyblivosť bedrových kĺbov, dĺžka nôh, výška stoličky aj oblečenie. Niekto má polohu pohodlnú preto, že mu jednoducho lepšie sedí anatomicky. Iný ju používa najmä zo zvyku alebo preto, že nevie, kam položiť nohy na príliš vysokej stoličke.

Prekladanie nôh má navyše aj spoločenskú stránku. V niektorých prostrediach pôsobí ako elegantný či formálnejší spôsob sedenia, inde je to úplne obyčajná uvoľnená poloha. To, čo človek vidí u ľudí okolo seba, sa môže časom zmeniť na automatický návyk.

Zvyšuje prekladanie nôh krvný tlak?

Výskumy ukázali, že preloženie nohy cez nohu v oblasti kolien môže dočasne zvýšiť nameraný krvný tlak. Jedno z vysvetlení súvisí so zmenou krvného obehu a zvýšením množstva krvi, ktoré srdce za určitý čas prečerpá.

Preto sa pri správnom meraní krvného tlaku odporúča sedieť s nohami neprekríženými a chodidlami položenými na podlahe. Inak môže byť výsledok o niečo vyšší.

Neznamená to však, že každé krátke preloženie nôh spôsobuje vysoký krvný tlak ako ochorenie. Ide najmä o dočasnú zmenu, ktorá môže skresliť konkrétne meranie.

Podobne sa prekladanie nôh niekedy obviňuje zo vzniku kŕčových žíl. Dostupné dôkazy však nepotvrdzujú, že by samotná táto poloha bola ich priamou príčinou. Môže na chvíľu ovplyvniť prúdenie krvi alebo vyvolať pocit tlaku, ale to nie je to isté ako vznik chronického ochorenia žíl.

Prečo niekomu poloha vôbec nevyhovuje?

Pohodlie je veľmi individuálne. Preloženie nôh vyžaduje určitú pohyblivosť v bedrách a kolenách. Človeku s obmedzenou pohyblivosťou, bolesťou kĺbov, po operácii alebo s citlivým nervom môže byť táto poloha nepríjemná.

Niekto môže rýchlo pocítiť mravčenie alebo znecitlivenie, pretože poloha vytvorí tlak na nerv či mäkké tkanivá. Väčšinou je to jasný signál tela, že je čas nohy rozložiť a zmeniť polohu.

Ak však prekladanie nôh vyvoláva pravidelnú bolesť, výrazné tŕpnutie alebo iné pretrvávajúce ťažkosti, je rozumné prebrať ich s lekárom alebo fyzioterapeutom.

Tak prečo je to také príjemné?

Najpravdepodobnejšie vysvetlenie sa skladá z viacerých častí. Preloženie nôh zmení rozloženie tlaku, postavenie panvy a aktivitu svalov. Môže vytvoriť pocit väčšej opory, umožniť niektorým svalom na chvíľu poľaviť a zároveň prerušiť jednotvárnosť predchádzajúceho sedenia.

K tomu sa pridáva zvyk. Poloha, ktorú telo pozná roky, môže pôsobiť pohodlne jednoducho preto, že je dôverne známa.

Prekladanie nôh teda nie je záhadný reflex ani univerzálne zlá poloha. Je to jeden z mnohých spôsobov, akými sa telo snaží počas sedenia nájsť pohodlie. Najrozumnejšie zrejme nie je zakázať si konkrétnu polohu, ale nenechať telo v žiadnej polohe zamrznúť príliš dlho.

Nohy sa môžu preložiť, potom rozložiť, chvíľu oprieť o zem a neskôr sa postaviť. Telo totiž často nehľadá dokonalé sedenie. Hľadá možnosť občas sa pohnúť.

Zdroje:

• Clinical Biomechanics – Functional aspects of cross-legged sitting with special attention to piriformis muscles and sacroiliac joints • Journal of Physical Therapy Science – The Effects of Cross-Legged Sitting on the Trunk and Pelvic Angles and Gluteal Pressure • Journal of Physical Therapy Science – Comparison of Postures According to Sitting Time with the Leg Crossed • Blood Pressure Monitoring – The effect of crossing legs on blood pressure • University of Technology Sydney – Is sitting with your legs crossed actually bad for you?

Pošli to ďalej

Bude ťa zaujímať

Prečo po zime zrazu cítiť vonku oveľa viac vôní?

Každý rok sa to stane takmer nebadane. Ešte nedávno...

Syr s dierami: ako sa v ňom vytvárajú dutiny

Prečo má syr diery? Nie sú tam náhodou 🧀 Keď...