Prasacia vojna: ako zastrelené prasa takmer rozpútalo konflikt veľmocí

Jeden farmár, jeden záhon zemiakov a jedno príliš zvedavé prasa. To by za normálnych okolností sotva stačilo na medzinárodnú krízu. V roku 1859 však podobný incident priviedol Spojené štáty a Britské impérium k ozbrojenému napätiu, pri ktorom na sporný ostrov dorazili stovky vojakov, delá aj britské vojnové lode.

Do dejín sa celá udalosť zapísala pod výstižným názvom Prasacia vojna. Napriek všetkým zbraniam a vojenskej sile našťastie zostala jej jedinou obeťou práve tá, ktorá ju nevedomky odštartovala – prasa.

Problém sa začal dávno pred prasacím výletom

V centre sporu ležal ostrov San Juan medzi dnešným americkým štátom Washington a kanadským ostrovom Vancouver.

Spojené štáty a Británia podpísali v roku 1846 Oregonskú zmluvu, ktorá mala určiť hranicu medzi ich územiami v tejto časti Severnej Ameriky. Text však obsahoval nepríjemnú nejasnosť. Hranica mala viesť stredom prielivu medzi pevninou a ostrovom Vancouver, lenže v oblasti existovali dve možné námorné trasy – Harov prieliv a Rosariov prieliv.

A medzi nimi ležali Sanjuanské ostrovy.

Američania považovali za hranicu západnejší Harov prieliv, takže ostrovy pripadali im. Briti presadzovali východnejšiu trasu cez Rosariov prieliv, ktorá by ostrovy ponechala pod britskou kontrolou. Obe krajiny tak boli presvedčené, že San Juan patrí práve im.

Potom prišlo prasa a našlo zemiaky

Na ostrove už medzitým pôsobila britská Hudson’s Bay Company, ktorá tam prevádzkovala rozsiahlu ovčiu farmu Belle Vue. Postupne však prichádzali aj americkí osadníci a zakladali si vlastné hospodárstva na pôde, ktorú Briti považovali za svoju.

Jedným z nich bol Lyman Cutlar.

Ráno 15. júna 1859 objavil na svojom pozemku prasa patriace Hudson’s Bay Company. Zviera sa prehrabávalo v jeho úrode, pričom podľa National Park Service nešlo o prvý podobný incident.

Cutlar po prasati vystrelil a zabil ho.

Majiteľom zvieraťa bola britská spoločnosť, zatiaľ čo strelec bol Američan žijúci na území, ktorého vlastníctvo si nárokovali obe krajiny. Z obyčajného susedského sporu sa tak veľmi rýchlo stala otázka toho, čí zákon vlastne na ostrove platí.

Kvôli jednému prasaťu dorazila armáda

Situácia sa vyostrila, keď americkí osadníci požiadali o ochranu armádu. Americký generál William S. Harney reagoval spôsobom, ktorý rozhodne nemožno označiť za nenápadný.

Na ostrov poslal vojakov.

Dňa 27. júla 1859 pristála na San Juane jednotka pod velením kapitána Georgea E. Picketta, ktorý sa o niekoľko rokov neskôr preslávil počas americkej občianskej vojny. Pôvodne išlo o 64 mužov.

Britská reakcia na seba nenechala dlho čakať. Guvernér ostrova Vancouver James Douglas vyslal do oblasti vojnovú loď HMS Tribune. Čoskoro sa k nej pridali ďalšie britské plavidlá.

Zastrelené prasa už bolo v tej chvíli iba iskrou. Skutočným problémom bola nevyriešená hranica a otázka, ktorá veľmoc ustúpi ako prvá.

Na ostrove stáli stovky vojakov a desiatky diel

Koncom augusta bolo na americkej strane na ostrove približne 461 vojakov podporovaných 14 poľnými delami. Ďalšie námorné delá boli pripravené na vybudovanie obranného postavenia.

Briti mali na svojich lodiach výraznú palebnú silu a námornú prevahu. Obe strany tak disponovali dostatočnými prostriedkami na to, aby z absurdného incidentu vznikol veľmi reálny vojenský konflikt.

Paradoxné je, že atmosféra priamo medzi vojakmi nebola neustále nepriateľská. National Park Service opisuje, že dôstojníci oboch strán spolu navštevovali bohoslužby a dokonca sa stretávali pri whisky a cigarách. Britské vojenské cvičenia si údajne chodili z Victorie pozerať aj výletníci.

Bolo to teda zvláštne napätie: delá boli pripravené, vojnové lode čakali a zároveň sa ľudia z oboch táborov správali miestami takmer susedsky.

Britský admirál odmietol rozpútať vojnu kvôli prasaťu

Veľkú úlohu v tom, že sa nezačalo strieľať, zohrala zdržanlivosť veliteľov.

Britský kapitán Geoffrey Hornby odmietal zaútočiť bez súhlasu svojho nadriadeného, kontradmirála Lamberta Baynesa. Ani Baynes nevidel rozumný dôvod na rozpútanie vojny.

Podľa dobového príbehu zachovaného National Park Service nechcel zatiahnuť „dva veľké národy“ do vojny pre hádku o prasa.

Keď sa o rozsahu krízy dozvedela vláda vo Washingtone, prezident James Buchanan vyslal skúseného generála Winfielda Scotta, aby situáciu upokojil. Scott pricestoval na jeseň 1859 a s britskou stranou dohodol stiahnutie väčšiny posíl.

Potom spolu Briti a Američania bývali na jednom ostrove

Dočasné riešenie bolo pomerne nezvyčajné: ostrov mali vojensky obsadiť obe krajiny súčasne.

Američania zostali v tábore na juhu a britská námorná pechota si v roku 1860 vybudovala tábor na severozápade ostrova. Takto fungovali vedľa seba približne dvanásť rokov.

Bez vojny.

Bez vzájomnej streľby.

A, čo je pri názve Prasacia vojna celkom podstatné, bez ďalších obetí.

O hranici nakoniec rozhodol nemecký cisár

Definitívne riešenie prišlo až v roku 1872. Spojené štáty a Británia sa dohodli, že spor predložia na medzinárodnú arbitráž nemeckému cisárovi Wilhelmovi I.

Rozhodnutie podporilo americký výklad hranice. Hranica mala viesť Harovým prielivom, čím Sanjuanské ostrovy pripadli Spojeným štátom.

Britskí vojaci následne ostrov opustili a jedna z najzvláštnejších územných kríz 19. storočia sa definitívne skončila.

Prasa vojnu nespôsobilo, ale takmer ju odštartovalo

Za konfliktom bol oveľa vážnejší spor o hranice, územie a právomoci Spojených štátov a Británie.

Prasa však bolo skutočnou rozbuškou.

Bez jeho návštevy Cutlarovho záhona by sa kríza pravdepodobne nerozbehla práve v júni 1859 a práve takýmto spôsobom. Z obyčajného problému medzi susedmi sa počas niekoľkých týždňov stalo vojenské napätie medzi dvoma veľmocami.

A práve preto má Prasacia vojna takú nezvyčajnú pointu: vojaci boli pripravení bojovať, delá boli pripravené strieľať a vojnové lode stáli neďaleko pobrežia – ale jedinou obeťou celého konfliktu zostalo prasa, ktoré chcelo zrejme iba niečo zjesť.

Zdroje:

• National Park Service – The Pig War • National Park Service – Frequently Asked Questions: San Juan Island National Historical Park • U.S. Department of State, Office of the Historian – Papers Relating to the Foreign Relations of the United States, 1872: Northwest Boundary Arbitration

Pošli to ďalej

Bude ťa zaujímať

Prečo prdy niekedy smrdia a inokedy nie?

Je to jedna z tých otázok, ktoré znejú detinsky,...

Ako vznikol eskalátor a prečo spočiatku pôsobil ľuďom zvláštne

Eskalátor najprv vyzeral skôr ako atrakcia než ako schody Dnes...