Je to jedna z tých otázok, ktoré znejú detinsky, ale odpoveď je prekvapivo biologicky jednoduchá. Niekedy človek vypustí plyn a nestane sa nič dramatické. Inokedy má miestnosť zrazu atmosféru, akoby sa v nej odohral malý chemický experiment. 😂
A tak vzniká otázka: prečo niektoré prdy smrdia a iné nie?
V redakcii sme sa pozreli na to, čo sa pri tvorbe črevných plynov deje. Pretože hoci je téma úsmevná, samotný jav je úplne normálna súčasť trávenia. Rozdiel medzi „nič necítim“ a „otvorte okno lebo sa tu zadusím od smradu“ často nesúvisí s množstvom plynu, ale s tým, čo v ňom je.
Najprv: odkiaľ sa črevný plyn berie?
Plyn v tráviacom trakte vzniká najmä dvomi spôsobmi.
Prvý je jednoduchý: časť vzduchu prehltneme. Stáva sa to pri jedení, pití, rozprávaní, rýchlom hltaní, žuvaní žuvačky alebo pití sýtených nápojov. Časť takého vzduchu odíde späť ako grgnutie, časť pokračuje tráviacim traktom ďalej.
Druhý zdroj je zaujímavejší: plyn vyrábajú baktérie v hrubom čreve. Keď sa do čreva dostanú zvyšky potravy, ktoré sa v tenkom čreve úplne nerozložili alebo nevstrebali, začnú ich spracúvať črevné mikroorganizmy. Tento proces sa volá fermentácia.
A práve tu sa začína rozhodovať o tom, či bude výsledok len neškodný obláčik, alebo malá pachová bomba.
Väčšina plynov vlastne nesmrdí
Toto je na celej veci najdôležitejšie. Väčšina črevného plynu je tvorená plynmi, ktoré samy osebe výrazne nezapáchajú. Patrí sem napríklad dusík, kyslík, oxid uhličitý, vodík a u niektorých ľudí aj metán.
To znamená, že plyn môže mať objem, môže byť počuteľný a môže spôsobiť tlak v bruchu, ale vôbec nemusí výrazne smrdieť.
Zápach spôsobuje iba malá časť látok. No stačí ich veľmi málo. Najväčšími podozrivými sú zlúčeniny síry, najmä sírovodík, ktorý je známy zápachom pripomínajúcim pokazené vajcia. Pri zápachu črevných plynov sa spomínajú aj ďalšie sírne látky, napríklad metántiol a dimetylsulfid.
Výskum publikovaný v časopise Gut ukázal, že zápach ľudského črevného plynu významne súvisel práve so sírovodíkom. Inými slovami, o nepríjemnom zápachu nerozhoduje hlavne to, koľko plynu vzniklo, ale aké pachové látky obsahuje.
Prečo raz smrdí a inokedy nie?
Najjednoduchšia odpoveď znie: záleží na tom, čo sa práve deje v čreve.
Črevné baktérie spracúvajú potravu rôzne podľa toho, čo človek zjedol, ako dobre potravu strávil, ako rýchlo sa obsah čreva posúva a aké mikroorganizmy v čreve prevládajú. Preto môže byť jeden deň úplne pokojný a druhý deň výrazne „aromatickejší“.
Veľký vplyv má strava. Potraviny bohaté na síru môžu pri trávení prispieť k tvorbe zápachovejších plynov. Často sa spomínajú vajcia, mäso, niektoré druhy syrov, cesnak, cibuľa, brokolica, kapusta, karfiol alebo kel. Neznamená to, že sú zlé. Mnohé z nich sú výživovo veľmi hodnotné. Len môžu dať črevným baktériám materiál, z ktorého vzniknú výraznejšie pachové látky (smradľavé prdy 😂).
Svoju úlohu majú aj potraviny bohaté na vlákninu a ťažšie stráviteľné sacharidy. Fazuľa, šošovica, cícer či niektoré obilniny môžu spôsobiť viac plynu, pretože obsahujú látky, ktoré sa v tenkom čreve úplne nerozložia a v hrubom čreve sa stanú hostinou pre baktérie.
Viac plynu však automaticky neznamená horší zápach. Strukoviny môžu spôsobiť objemnejšie vetry, ale zápach závisí od konkrétneho zloženia potravy a črevných procesov.
Keď telo niečo horšie trávi
Niekedy je zápach výraznejší aj preto, že niektoré zložky potravy sa horšie vstrebávajú.
Typickým príkladom je laktóza u ľudí, ktorí ju horšie trávia. Ak sa mliečny cukor nerozloží dostatočne v tenkom čreve, dostane sa ďalej do hrubého čreva, kde ho začnú spracúvať baktérie. Výsledkom môže byť viac plynu, nafukovanie, kŕče alebo riedka stolica. U niekoho sa môže pridať aj výraznejší zápach.
Podobne môžu u citlivejších ľudí pôsobiť niektoré sladidlá, napríklad sorbitol, alebo väčšie množstvo fruktózy. Opäť nejde o to, že by každý reagoval rovnako. Trávenie je veľmi individuálne a črevný mikrobióm sa medzi ľuďmi líši.
Preto môže jedlo, ktoré jednému človeku neurobí nič, u druhého spustiť brušný orchester.
Záleží aj na črevných baktériách
Črevo nie je len potrubie. Je to živý ekosystém plný mikroorganizmov. Tie pomáhajú spracúvať potravu, vytvárajú rôzne látky a ovplyvňujú aj to, aké plyny vznikajú.
Rôzni ľudia majú rozdielne zloženie črevnej mikrobioty. Aj preto môžu dvaja ľudia zjesť rovnaké jedlo, no výsledok nemusí byť rovnaký. Jeden bude v poriadku, druhý bude nafúknutý a tretí začne nenápadne hľadať výhovorku, prečo treba vyvetrať 😂.
Dočasne môže črevné prostredie meniť aj zmena jedálnička, stres, choroba, antibiotiká alebo cestovanie. Keď sa zmení to, čo baktérie dostávajú „na spracovanie“, zmení sa aj to, čo pri tom vyrábajú.
Tiché neznamená smradľavé a hlasné neznamená nevinné
Okolo prdov existuje aj známa ľudová predstava, že tiché bývajú najhoršie 😂. Je to vtipná veta, ale ako vedecké pravidlo nefunguje.
Zvuk súvisí najmä s tým, ako rýchlo plyn odchádza, koľko ho je a ako sa pri tom správajú svaly v oblasti konečníka. Zápach však závisí od chemického zloženia plynu. Tieto dve veci môžu spolu náhodou vyjsť, ale nie sú to rovnaké mechanizmy.
Tichý plyn môže smrdieť, ale nemusí. Hlasný môže byť bez zápachu, ale tiež nemusí.
Kedy zbystriť pozornosť?
Občasný zápach je normálny. Trávenie nie je parfuméria a črevné baktérie si nerobia starosti s dobrým dojmom.
Pozornosť má zmysel zbystriť vtedy, keď sa výrazný zápach alebo nadmerná plynatosť objavuje dlhodobo, je spojená s bolesťami, hnačkou, zápchou, krvou v stolici, chudnutím, horúčkou alebo inými nezvyčajnými ťažkosťami. Vtedy už nejde o zaujímavosť do článku, ale o dôvod poradiť sa s lekárom.
V bežných prípadoch je však odpoveď jednoduchá a celkom praktická: prdy niekedy smrdia a niekedy nie preto, že ich zápach nezávisí od samotného plynu ako takého, ale od drobných pachových látok, najmä zlúčenín síry. Tie vznikajú podľa toho, čo človek zjedol, ako potravu trávi a čo s ňou urobia črevné baktérie.
Takže nie, črevá sa nesnažia robiť spoločenskú drámu. Iba spracúvajú obed. Niekedy potichu. Niekedy hlučne. A občas s chemickým podpisom, ktorý sa nedá ignorovať.
