V južnej Brazílii existuje miesto, kde pohľad na dvojičky nepôsobí ako náhoda, ale skoro ako miestne pravidlo. Reč je o Cândido Godói, malej obci v štáte Rio Grande do Sul, ktorú prezývajú „Mesto dvojčiat“. A nejde len o peknú prezývku pre turistov. Výskumníci tam naozaj zaznamenali nezvyčajne vysoký počet dvojčiat, najmä v malej časti obce s názvom Linha São Pedro.
Na prvý pohľad to znie ako dedinská legenda alebo námet k novej časti seriálu Akty X. Lenže seriózny výskum ukázal, že v Cândido Godói je počet dvojčiat skutočne vyšší než v zvyšku Brazílie. Podľa jednej veľkej analýzy baptistických a katolíckych záznamov bolo medzi rokmi 1994 a 2006 približne 2 % živonarodených detí v Cândido Godói dvojčatami, zatiaľ čo brazílsky priemer bol okolo 1 %. A v Linha São Pedro bol rozdiel ešte nápadnejší: už staršia štúdia tam v roku 1994 odhadla podiel dvojčiat približne na 10 % pôrodov. To už nie je drobná odchýlka, ale jav, ktorý si naozaj pýta vysvetlenie.
Práve preto táto obec začala pôsobiť takmer podozrivo. Keď sa v malej komunite opakovane rodia dvojčatá, ľudia si prirodzene začnú vymýšľať teórie. V Cândido Godói sa časom rozšírila aj temnejšia verzia príbehu: že za tým mohol byť nacistický lekár Josef Mengele, ktorý sa po vojne ukrýval v Južnej Amerike a bol posadnutý výskumom dvojčiat. Táto teória bola mediálne veľmi vďačná, pretože spájala tajomnú dedinu, blond a modrooké deti nemeckého pôvodu a jednu z najtemnejších postáv 20. storočia. Lenže vedecky to veľmi neobstálo.
Výskumníci sa pozreli na matriky a cirkevné záznamy oveľa podrobnejšie. Hľadali, či sa počet dvojčiat prudko zvýšil práve v 60. rokoch, keď sa Mengele údajne mohol v regióne objaviť. Spojitosť nenašli. Štúdia priamo uvádza, že neexistuje žiadny výrazný skok v počte dvojčiat medzi rokmi 1964 až 1968 a neukázal sa ani neskorší pokles, ktorý by sa pri jednorazových experimentoch dal čakať. Vedci preto uzavreli, že teória o Mengelem je nepodložená a že oveľa pravdepodobnejšie ide o takzvaný zakladateľský efekt.
To znie menej dramaticky, ale v skutočnosti je to celkom zaujímavé vysvetlenie. Cândido Godói aj Linha São Pedro zakladalo na začiatku 20. storočia len niekoľko rodín, prevažne nemeckého pôvodu. V malých a relatívne uzavretých komunitách sa potom niektoré genetické črty môžu šíriť oveľa výraznejšie než vo veľkej premiešanej populácii. Inak povedané: ak sa v zakladajúcej skupine náhodou objavila predispozícia k dvojčatám, v ďalších generáciách sa mohla nápadne koncentrovať. Práve k tomuto vysvetleniu sa priklonila aj rozsiahla štúdia v PLOS ONE.
Neskorší výskum išiel ešte hlbšie. Vedci porovnali matky dvojčiat s matkami, ktoré rodili jednotlivé deti, a skúmali gény v takzvanej p53 dráhe, ktorá súvisí s reprodukciou a prežitím embrya po uhniezdení. Zistili, že matky dvojčiat mali častejšie určité varianty génov, najmä alelu P72 v géne TP53 a T alelu v géne MDM4. To neznamená, že vedci „našli gén dvojčiat“ v jednoduchom zmysle. Skôr to naznačuje, že v tejto komunite môže hrať rolu kombinácia dedičnosti a reprodukčných faktorov, nie žiadna tajomná voda, kliatba ani historický experiment.
Na celej veci je fascinujúce aj to, že ide o veľmi malý kúsok zeme. Nie celá Brazília, ani celý región, ale jedna konkrétna obec a v nej ešte nápadnejšie jedna malá lokalita. Takéto miesta pôsobia skoro ako biologické anomálie, no v skutočnosti len ukazujú, ako zvláštne vie fungovať štatistika, dedičnosť a história osídlenia. Človek čaká, že za tým bude veľká záhada ktorú bude vyšetrovať Dana Scullyová a Fox Mulder, a napokon sa ukáže, že najväčšiu prácu odviedlo pár priezvisk, zopár generácií a dosť uzavretá komunita.
Možno práve preto je Cândido Godói taký pútavý prípad. Navonok pôsobí ako miesto z románu, kde sa rodia samé dvojičky a okolo nich sa točia temné legendy. V skutočnosti však ide o veľmi pozemskú, ale stále zvláštnu kombináciu genetiky, histórie a ľudskej potreby hľadať veľké vysvetlenia aj tam, kde občas stačí malé miesto a veľa rovnakých rodín.
