Keď sa rozbaľovanie mŕtvych tiel stalo spoločenskou zábavou

Predstavte si spoločenské stretnutie, na ktorom sa hostia namiesto hudby či tanca zhromaždia okolo tisíce rokov starého mŕtveho tela. Zatiaľ čo pozorne sledujú dianie, organizátor postupne odmotáva látky, do ktorých bolo telo zabalené. Znie to ako scéna z hororového filmu, no v Británii 19. storočia sa takéto udalosti skutočne konali.

Keď sa múmie stali atrakciou

V 19. storočí zachvátila Európu veľká fascinácia starovekým Egyptom. Objavovanie egyptských pamiatok, rozlúštenie hieroglyfov a pribúdajúce archeologické nálezy vzbudzovali obrovský záujem o civilizáciu, ktorá existovala pred tisíckami rokov.

Egyptské predmety sa dostávali do európskych múzeí aj súkromných zbierok. Medzi najvyhľadávanejšie kuriozity patrili múmie, teda zachované telá starovekých Egypťanov.

Niektorým zberateľom však nestačilo mať múmiu vystavenú. Chceli zistiť, čo sa skrýva pod jej obväzmi, a najlepšie pred publikom.

Tak vznikali spoločenské stretnutia, na ktorých sa múmie verejne rozbaľovali. V angličtine sa pre ne používa označenie mummy unwrapping parties.

Tieto udalosti sa konali v súkromných domoch, ale aj v divadlách, nemocniciach či vedeckých inštitúciách. Niektoré mali charakter uzavretého stretnutia spoločenskej elity, iné boli verejnými predstaveniami.

Čo sa vlastne na takom večierku dialo?

Hlavnou atrakciou bola skutočná egyptská múmia, ktorú organizátori priniesli pred zhromaždených divákov.

Nasledovalo postupné odstraňovanie pohrebných obväzov. Múmie bývali zabalené do viacerých vrstiev ľanovej látky, ktoré mohli byť spevnené živicami a ďalšími balzamovacími látkami.

Prítomní sledovali, čo sa pod nimi objaví. Niekedy sa medzi obväzmi nachádzali drobné amulety alebo ďalšie predmety, ktoré starovekí Egypťania ukladali k zosnulým.

Rozbaľovanie však nebolo vždy jednoduché. Stáročia staré látky a stvrdnuté balzamovacie látky mohli ich odstraňovanie značne komplikovať.

Pre divákov išlo o nezvyčajnú príležitosť vidieť niečo, s čím by sa v bežnom živote nikdy nestretli. Z dnešného pohľadu je pritom najzvláštnejšie, že predmetom spoločenskej zábavy boli skutočné ľudské pozostatky.

Muž, ktorý z rozbaľovania múmií urobil predstavenie

Jednou z najznámejších osobností spojených s týmito udalosťami bol britský chirurg a milovník starožitností Thomas Joseph Pettigrew.

V 30. rokoch 19. storočia organizoval rozbaľovanie egyptských múmií pred pozvanými hosťami aj širším publikom. Jeho podujatia spájali záujem o vedu s divadelnou atmosférou.

Podľa materiálov Yale Peabody Museum uskutočnil Pettigrew počas jari a leta 1833 tri takéto stretnutia, na ktorých sa zúčastňovali členovia britskej spoločenskej elity.

Pettigrew však nebol iba organizátorom nezvyčajných predstavení. Múmie aj seriózne skúmal a v roku 1834 vydal odbornú knihu A History of Egyptian Mummies, venovanú staroegyptským pohrebným praktikám a mumifikácii.

Jeho činnosť tak dobre ukazuje, ako sa vtedajší vedecký záujem dokázal prelínať so spoločenskou zábavou.

Prečo to ľuďom pripadalo zaujímavé?

Dnes sa môže zdať zvláštne, že niekto dobrovoľne navštívil podujatie, na ktorom sa pred publikom odhaľovalo mŕtve telo. Vtedajšia spoločnosť však pristupovala k podobným udalostiam odlišne.

Staroveký Egypt bol pre mnohých Európanov tajomným svetom plným neznámych zvykov. Múmie predstavovali hmatateľné spojenie s dávnou minulosťou a ich rozbaľovanie sľubovalo pohľad na niečo, čo zostávalo celé stáročia ukryté.

Svoju úlohu zohrávala aj dobová fascinácia anatómiou, medicínou a vedeckými objavmi. Verejné prednášky a názorné ukážky patrili medzi obľúbené spôsoby šírenia poznatkov.

Rozbaľovanie múmií preto mohlo byť prezentované ako vedecké skúmanie, hoci pre časť publika bola hlavným lákadlom samotná nezvyčajnosť predstavenia.

Nešlo však o bežný spôsob trávenia večerov vo viktoriánskych domácnostiach. Boli to osobitné podujatia, ktoré priťahovali ľudí fascinovaných Egyptom, starožitnosťami a nezvyčajnými zážitkami.

Zábava, ktorá mala svoju cenu

Rozbaľovanie múmií malo aj nenávratné následky. Odstraňovaním pôvodných obväzov sa mohli poškodiť samotné telá aj informácie o spôsobe ich mumifikácie.

Niektoré rozbaľovania priniesli vedecké poznatky, no mnohé zároveň zničili dôkazy, ktoré by dnes archeológovia dokázali preskúmať oveľa šetrnejšie.

Postupom času sa preto prístup k egyptským múmiám menil. Moderní odborníci môžu vďaka röntgenovým snímkam a počítačovej tomografii skúmať ich vnútro bez toho, aby museli odstraňovať pôvodné obväzy.

Čudná móda jednej fascinovanej spoločnosti

Večierky s múmiami dnes pripomínajú zvláštnu kapitolu dejín, keď sa vedecká zvedavosť, spoločenská prestíž a túžba po nezvyčajnej zábave dokázali spojiť do jedného predstavenia.

Starovekí Egypťania pritom venovali zachovaniu tiel zosnulých veľkú pozornosť a spájali ho s vierou v posmrtný život. O tisíce rokov neskôr sa niektoré z týchto tiel ocitli na stole pred zvedavým európskym publikom.

A práve tento kontrast robí z rozbaľovania múmií jednu z najpodivnejších spoločenských kuriozít 19. storočia.

Zdroje:

• Cambridge University Press – Unrolling Egyptian Mummies in Nineteenth-Century Britain • Yale Peabody Museum – A History of Egyptian Mummies • British Museum – Regarding the Dead: The Collection of Egyptian Mummies in the British Museum

Pošli to ďalej

Bude ťa zaujímať

Ako vznikol airbag a prečo trvalo dlho, kým sa rozšíril

Airbag sa zrodil v 50. rokoch, no do áut...

Prečo je piatok 13. strašiakom ľudí?

Piatok 13. má zvláštnu schopnosť zmeniť obyčajný deň na...