Prečo niektorí ľudia cítia zmenu počasia na vlastnom tele?

Niektorí ľudia dokážu predpovedať zmenu počasia takmer bez toho, aby sa pozreli z okna. Pred príchodom dažďa ich rozbolí hlava, začnú ich pobolievať kĺby alebo sa jednoducho necítia vo svojej koži. Iní si pritom nevšimnú vôbec nič. Je to len náhoda, alebo môže počasie skutočne ovplyvňovať ľudské telo?

V redakcii sme sa pozreli na to, ako je vôbec možné, že zmena atmosférického tlaku či vlhkosti vzduchu dokáže súvisieť s bolesťou alebo zhoršením zdravotného stavu. A čo je ešte zaujímavejšie, vedci sa touto otázkou zaoberajú už desaťročia, no v niektorých veciach stále nemajú úplne jasno.

Ako môže počasie ovplyvňovať telo, keď s ním nie je priamo prepojené?

Na prvý pohľad to skutočne vyzerá zvláštne. Atmosférický tlak sa zmení o niekoľko hektopascalov a človeka zrazu rozbolí hlava? Veď telo predsa nemá žiadny senzor, ktorý by bol pripojený na meteorologickú stanicu.

Lenže ľudské telo je neustále vystavené vonkajšiemu prostrediu a musí sa mu prispôsobovať.

Vzduch okolo nás má určitý tlak, teplotu aj vlhkosť. Tieto vlastnosti ovplyvňujú podmienky, v ktorých funguje náš organizmus. Telo na ne reaguje napríklad zmenami prekrvenia, potením, reguláciou telesnej teploty alebo prispôsobovaním dýchania.

Väčšina týchto procesov prebieha automaticky, bez toho, aby si ich človek uvedomoval.

A práve tu sa dostávame k podstate meteosenzitivity, teda zvýšenej citlivosti na zmeny počasia. Niektorí ľudia môžu na určité zmeny prostredia reagovať výraznejšie než ostatní, najmä ak už majú zdravotné ťažkosti.

Atmosférický tlak skutočne pôsobí na naše telo

Zaujímavým príkladom toho, že tlak vzduchu nie je len číslo na barometri, sú naše uši.

Pri cestovaní lietadlom alebo pri rýchlej zmene nadmorskej výšky sa niekedy objaví nepríjemné zaľahnutie v ušiach. Príčinou je rozdiel medzi tlakom vzduchu vo vonkajšom prostredí a v strednom uchu. Organizmus sa tento rozdiel snaží vyrovnať.

Podobne môžu tlakové zmeny pôsobiť aj na prínosové dutiny, najmä keď je ich prirodzené odvetrávanie narušené.

To je jasný dôkaz, že zmeny vonkajšieho tlaku dokážu vyvolať skutočné fyziologické reakcie.

Treba však rozlišovať medzi výraznými tlakovými zmenami pri lietaní a menšími zmenami počas bežného vývoja počasia. Nie je dokázané, že tieto situácie pôsobia na telo rovnakým spôsobom alebo s rovnakou intenzitou.

A práve preto je vysvetlenie bolestí kĺbov či migrény pri zmene počasia podstatne komplikovanejšie.

Čo sa deje s telom, keď prichádza zmena počasia?

Pri výraznom ochladení sa napríklad zužujú krvné cievy v koži, aby organizmus obmedzil straty tepla. Tento prirodzený mechanizmus môže zároveň prispievať k zvýšeniu krvného tlaku.

Horúčavy zasa podporujú rozširovanie ciev a potenie, čím telo odvádza prebytočné teplo. Pri nedostatočnom príjme tekutín môže dôjsť k dehydratácii a poklesu krvného tlaku.

U ľudí s ochoreniami srdca alebo krvného obehu môžu byť takéto zmeny náročnejšie než u zdravých ľudí.

Podobne reagujú aj dýchacie cesty. Studený a suchý vzduch môže dráždiť priedušky a zhoršovať dýchanie u ľudí s astmou. Vlhkosť a teplota zase ovplyvňujú podmienky, v ktorých sa šíria alergény.

Počasie teda môže ovplyvňovať zdravotný stav aj bez toho, aby za všetkým stála zmena atmosférického tlaku.

Nie vždy ide o zhoršenie samotnej choroby. Niekedy sa dočasne zvýraznia jej príznaky alebo sa organizmus musí viac namáhať, aby si udržal svoje bežné fungovanie.

Vedci skúmali viac ako 2 600 ľudí s chronickou bolesťou

Jedným z najzaujímavejších výskumov je britská štúdia Cloudy with a Chance of Pain, ktorej výsledky boli publikované v roku 2019 vo vedeckom časopise npj Digital Medicine.

Výskumný tím vedený Williamom Dixonom analyzoval údaje od 2 658 ľudí trpiacich dlhodobými bolesťami. Účastníci prostredníctvom mobilnej aplikácie pravidelne zaznamenávali svoje ťažkosti a výskumníci tieto informácie porovnávali s miestnymi meteorologickými údajmi.

Výsledky ukázali zaujímavú súvislosť.

Dni s vyššou relatívnou vlhkosťou, silnejším vetrom a nižším atmosférickým tlakom boli spojené s vyššou pravdepodobnosťou zhoršenia bolesti.

Najvýraznejšia súvislosť sa pritom objavila pri vlhkosti vzduchu.

Rozdiely však neboli dramatické. Výskumníci ich označili za relatívne malé, hoci štatisticky významné.

Štúdia tak podporila predstavu, že počasie môže súvisieť s intenzitou chronickej bolesti. Nedokázala však, akým presným biologickým mechanizmom k tomu dochádza.

Lenže iné štúdie priniesli odlišné výsledky..

A tu sa celá problematika stáva ešte zaujímavejšou.

V roku 2024 bola v odbornom časopise Seminars in Arthritis and Rheumatism publikovaná rozsiahla analýza, ktorá vyhodnocovala výsledky 11 štúdií zahŕňajúcich viac ako 15 000 účastníkov.

Vedci skúmali, či zmeny teploty, vlhkosti, zrážok alebo atmosférického tlaku súvisia so vznikom či zhoršením rôznych bolestivých stavov.

Pri reumatoidnej artritíde, bolestiach kolien a krížov sa jednoznačná súvislosť nepotvrdila.

Výnimkou bola dna, pri ktorej sa ukázala súvislosť medzi horúcim, suchým počasím a vyšším rizikom bolestivého záchvatu.

Ako je teda možné, že jedna štúdia súvislosť našla a druhá nie?

Dôležité je, že výskumy nesledovali úplne rovnaké veci. Niektoré skúmali každodennú intenzitu chronickej bolesti, iné vznik nových bolestivých epizód alebo zhoršenie konkrétnych ochorení.

Výsledky preto nemusia znamenať, že sa vedci navzájom úplne vyvracajú.

Skôr ukazujú, že vplyv počasia na bolesť pravdepodobne nie je univerzálny a nemožno ho rovnako vysvetliť pri všetkých ochoreniach.

Prečo niektorých ľudí pred zmenou počasia rozbolí hlava?

Samostatnou kapitolou sú migrény.

Pri migréne je nervový systém citlivejší na určité podnety. U niektorých ľudí môžu medzi spúšťače záchvatu patriť aj zmeny prostredia vrátane kolísania atmosférického tlaku.

Systematický prehľad vedeckých štúdií publikovaný v roku 2025 analyzoval výskumy zamerané práve na súvislosť medzi tlakom vzduchu a migrénou.

Niektoré štúdie naznačili, že pokles alebo rýchle kolísanie tlaku môže súvisieť s častejším výskytom migrénových záchvatov. Výsledky však neboli jednotné a presný mechanizmus zostáva nejasný.

Vedci zatiaľ nevedia spoľahlivo vysvetliť, ako by malé zmeny atmosférického tlaku mohli u citlivých ľudí spustiť migrénu.

To však nevylučuje možnosť, že u určitej skupiny ľudí takáto súvislosť existuje.

Prečo niekto počasie cíti a iný vôbec nie?

Pravdepodobne záleží na kombinácii viacerých okolností.

Ľudský organizmus nefunguje u každého úplne rovnako. Rozdiely existujú v citlivosti nervového systému, schopnosti prispôsobovať sa teplotným zmenám aj v zdravotnom stave.

Človek s chronickou bolesťou alebo migrénou môže určité podnety vnímať výraznejšie než niekto, kto podobné ťažkosti nemá.

Svoje miesto môže mať aj psychika. Ak niekto dlhodobo očakáva, že pred dažďom príde bolesť hlavy, ľahšie si zapamätá prípady, keď sa to skutočne stalo. Naopak, dni, keď sa počasie zmenilo bez akýchkoľvek ťažkostí, nemusia zostať v pamäti.

To neznamená, že si ľudia bolesti vymýšľajú. Bolesť je skutočný zážitok, no jej intenzitu a vnímanie ovplyvňuje aj nervový systém, nálada, spánok či stres.

Navyše nie každé zhoršenie zdravotného stavu počas zmeny počasia musí byť spôsobené práve počasím. Pri opakovaných alebo výrazných ťažkostiach je preto dôležité zdravotný stav posúdiť s lekárom.

Dokáže teda ľudské telo predpovedať počasie?

Zatiaľ neexistuje presvedčivý vedecký dôkaz, že ľudia disponujú osobitným biologickým mechanizmom, ktorý by im umožňoval spoľahlivo predpovedať príchod dažďa alebo búrky.

Existujú však reálne fyziologické reakcie na zmeny vonkajšieho prostredia a výskumy naznačujú, že niektoré meteorologické podmienky môžu u časti ľudí súvisieť so zhoršením zdravotných príznakov.

Možno je preto presnejšie povedať, že niektorí ľudia nedokážu predpovedať počasie, ale dokážu citlivejšie vnímať určité zmeny, ktoré ho sprevádzajú.

A tak sa môže stať, že zatiaľ čo jeden človek potrebuje na predpoveď počasia meteorologickú aplikáciu, druhému stačí vlastná hlava. Hoci ani tá, podobne ako samotná predpoveď, nemusí mať vždy pravdu.

Zdroje:

• How the weather affects the pain of citizen scientists using a smartphone app – npj Digital Medicine, 2019. • Come rain or shine: Is weather a risk factor for musculoskeletal pain? – Seminars in Arthritis and Rheumatism, 2024. • Impact of Barometric Pressure Changes on the Severity, Frequency, and Duration of Migraine Attacks – systematický prehľad výskumov, 2025. • Barotrauma: Symptoms, Causes & Treatments – Cleveland Clinic, 2025. • What cold weather does to the body – American Heart Association, 2025

Pošli to ďalej

Bude ťa zaujímať

Vedeli ste, že človek počas života vytvorí obrovské množstvo slín?

Za život vyrobíte „jazero“ slín. A pritom na to...

Prečo vojaci hovoria „Pochodom vchod!“ a nie „Pochodom chod!“?

„Pozor! Smer priamy! Pochodom vchod!“ Stačí niekoľko slov a celá...