V roku 1726 sa v anglickom Surrey rozšírila správa, ktorá znela tak absurdne, že by jej dnes sotva niekto veril: mladá žena menom Mary Toft tvrdila, že porodila králiky. A najzvláštnejšie na tom nebolo len samotné tvrdenie, ale aj to, že jej uverili viacerí vážení lekári a chirurgovia.
Mary Toft žila v Godalmingu a celá aféra sa rozbehla na jeseň 1726. Podľa dobových opisov začala „rodiť“ časti zvierat a neskôr aj celé mladé králiky či ich časti. Správa sa šírila tak rýchlo, že sa z miestnej zvláštnosti stala celoanglická senzácia. Prípad zaujal nielen lekárov z Londýna, ale napokon aj okruh kráľa Juraja I.
Práve to na celom príbehu fascinuje dodnes. Nešlo o dedinskú klebetu, ktorú by všetci hneď zmietli zo stola. Mary Toft vyšetrovali skutoční odborníci a niektorí z nich sa naozaj nechali presvedčiť, že ide o medicínsky zázrak. V 18. storočí bola medicína síce už pomerne vyspelá na svoju dobu, ale stále v nej prežívali staršie predstavy o tele, tehotenstve a vplyve predstavivosti na plod. Aj preto sa takáto neuveriteľná historka mohla chvíľu tváriť ako niečo, čo si zaslúži seriózne skúmanie.
Celé to pôsobilo ešte absurdnejšie tým, že Mary vraj neostala pri jednom „pôrode“. Dobové texty hovoria o viacerých prípadoch a aféra nabrala také rozmery, že sa do nej zaplietli významné mená vtedajšej medicíny. Niektorí lekári dokonca hľadali odborné vysvetlenia, ako by sa niečo také vôbec mohlo stať. Dnes to znie skoro komicky, ale vtedy to bolo myslené úplne vážne.
Lenže čím dlhšie prípad trval, tým viac sa objavovali pochybnosti. Keď Mary previezli do Londýna a začali ju sledovať prísnejšie, zázračné „pôrody“ sa zrazu zastavili. Nakoniec sa pod tlakom priznala, že išlo o podvod. Podľa neskorších opisov boli do jej tela vkladané zvieracie časti, ktoré potom predstierala ako pôrod. Bizarný „zázrak“ sa tak zmenil na jednu z najslávnejších medicínskych frašiek v britských dejinách.
A tu sa ukazuje, prečo je tento príbeh taký silný aj dnes. V jednoduchosti ide o smiešne neuveriteľnú vetu: žena porodila králiky. Pod ňou sa však skrýva oveľa zaujímavejšia vec – ako ľahko môže spoločnosť uveriť aj úplnému nezmyslu, keď sa doň zapoja autority, strach, senzácia a túžba po „zázračnom“ vysvetlení. Mary Toft neoklamala len pár susedov. Podarilo sa jej nachytať aj mužov, ktorí mali predstavovať rozum a vedu.
Prípad mal navyše veľký dosah na verejnosť. Po odhalení sa z Mary Toft stala terč posmechu a celá aféra sa okamžite premenila na materiál pre satiry, pamflety a karikatúry. British Museum priamo uvádza, že príbeh bol široko známy a objavil sa v množstve satirických tlačovín. Royal College of Surgeons zas píše, že vzniklo najmenej pätnásť pamfletov a piesní, ktoré si z celej udalosti robili žarty. To je celkom výstižné: z údajného medicínskeho zázraku sa veľmi rýchlo stala verejná hanba.
Dodnes sa pritom vedú debaty, čo za tým vlastne bolo. Časť historikov vidí v Mary Toft najmä podvodníčku, iní upozorňujú, že bola chudobná, negramotná a žila v prostredí, kde nad jej telom aj príbehom mali veľkú moc iní ľudia – rodina, miestni pomocníci aj muži z lekárskeho sveta. V modernejšom pohľade teda nejde len o kuriózny podvod, ale aj o príbeh toho, ako sa ženské telo mohlo stať javiskom pre senzáciu, moc aj poníženie.
Možno práve preto tento prípad stále funguje aj po takmer troch storočiach. Nie preto, že by niekto naozaj veril v králičie pôrody, ale preto, že ide o zvláštnu zmes podvodu, dôverčivosti a dobovej vedy. A výsledok? Jedna z najčudnejších historiek, pri ktorej je takmer nemožné rozhodnúť, čo je neuveriteľnejšie – samotné tvrdenie, alebo to, koľko ľudí mu uverilo.
