Austrália v roku 1932 skutočne vyslala vojakov proti tisícom veľkých nelietavých vtákov. Mali vojenské zbrane, zásobu munície a pomerne jednoduchú úlohu: zastaviť emu, ktoré ničili polia.
Výsledok však vôbec nevyzeral ako ľahké víťazstvo. Vtáky sa rozutekali, guľomet sa zasekol a armáda napokon odišla bez toho, aby problém vyriešila.
Práve preto sa dodnes žartuje, že Austrália prehrala vojnu s emu. Skutočnosť bola o niečo menej filmová, no stále dostatočne bizarná.
O čo vlastne išlo
Po prvej svetovej vojne získali mnohí austrálski veteráni pôdu v poľnohospodárskych oblastiach Západnej Austrálie. Mali si tam vybudovať nový život pestovaním pšenice. Začiatkom 30. rokov ich však zasiahlo sucho, hospodárska kríza a prudký pokles cien obilia.
Do už aj tak zlej situácie prišli emu. Po období rozmnožovania sa veľké skupiny vtákov presúvali cez poľnohospodársku krajinu a na poliach našli vodu aj dostatok potravy. Odhady hovoria približne o 20 000 vtákoch v zasiahnutej oblasti. Emu obilie nielen jedli, ale porasty aj pošliapali a poškodzovali ploty, cez ktoré potom mohli prenikať ďalšie zvieratá.
Farmári požiadali o pomoc ministra obrany Georgea Pearcea. Výsledkom bolo nasadenie malej jednotky Kráľovského austrálskeho delostrelectva pod velením majora G. P. W. Mereditha. Do oblasti Campion dorazili 2. novembra 1932 traja vojaci.
Vojaci mali dva ľahké guľomety Lewis a veľkú zásobu munície. Nešlo teda presne o samopaly v dnešnom zmysle, ale o automatické guľomety pôvodne určené na vojenské použitie.
Vtáky odmietli spolupracovať
Plán znel jednoducho: nájsť veľkú skupinu emu, počkať, kým sa priblíži, a zasiahnuť čo najviac vtákov naraz.
Lenže emu sa nesprávali ako pokojne stojace terče. Len čo začula streľbu, skupina sa rozdelila na menšie časti a vtáky sa rozbehli rôznymi smermi. Sú rýchle, pohybujú sa nepredvídateľne a v otvorenej krajine dokázali vojakom veľmi rýchlo zmiznúť z dostrelu.
Pri jednom z prvých pokusov vojaci narazili na približne 50 emu, no vtáky sa rozutekali skôr, než sa podarilo spustiť účinnú paľbu. O niekoľko dní neskôr pripravili zálohu pri vodnej nádrži, ku ktorej smerovalo približne tisíc vtákov. Keď sa konečne priblížili, jeden z guľometov sa zasekol. Hlásenia uvádzali len 12 zabitých emu, zatiaľ čo zvyšok skupiny unikol.
Vojaci sa dokonca pokúsili umiestniť guľomet na nákladné vozidlo a prenasledovať vtáky. Nerovný terén však vozidlom tak otriasal, že strelec nedokázal presne mieriť. Auto navyše nebolo v drsnej krajine dostatočne rýchle na to, aby emu jednoducho dobehlo.
Celá operácia tak začala pripomínať zvláštnu naháňačku, pri ktorej mali vojaci silnejšie zbrane, ale vtáky lepšiu rýchlosť, pohyblivosť a znalosť terénu.
Prečo je to také bizarné
„Vojna proti emu“ nebola skutočnou vojnou medzi Austráliou a vtákmi. Emu samozrejme nemali velenie, vojenskú stratégiu ani úmysel napadnúť štát. Išlo o vojensky podporované znižovanie počtu zvierat, ktoré dobová tlač začala opisovať jazykom vojny.
Noviny písali o fronte, kampani, nepriateľovi aj stiahnutí guľometníkov. Denník The Daily News už 3. novembra zverejnil fotografiu prvého výstrelu vo „vojne“ a neskôr oznámil jej ukončenie titulkom „Emu War Over“.
Situácii nepomohli ani výroky majora Mereditha. Vtáky prirovnával k tankom a obdivoval, ako dokážu pokračovať v behu aj po zásahu. Takéto vyjadrenia pomohli vytvoriť obraz takmer nezničiteľnej operenej armády, hoci v skutočnosti len ukazovali, aké neúčinné bolo strieľanie na rozptýlené, rýchlo bežiace zvieratá.
Prvá časť operácie sa skončila už po niekoľkých dňoch. Vojaci vystrelili približne 2 500 nábojov a dobové odhady počtu zabitých vtákov sa značne líšili. Po ďalších žiadostiach farmárov bola akcia 12. novembra obnovená a definitívne sa skončila 10. decembra. Austrálsky národný archív ju hodnotí ako neúspešnú a uvádza, že bolo zabitých menej než tisíc emu.
Prečo vtáky „vyhrali“
Emu nemuseli vojakov poraziť. Stačilo, že sa ich nepodarilo zasiahnuť v takom počte, aby sa problém na poliach vyriešil.
Veľké skupiny sa pri nebezpečenstve rozpadali, jednotlivé vtáky sa rýchlo vzďaľovali a guľomety neboli vhodným nástrojom na prenasledovanie pohyblivých cieľov v členitom teréne. Armáda síce množstvo vtákov zabila, ale vzhľadom na počet emu, spotrebu munície a výsledok išlo o veľmi neefektívnu akciu.
Po jej skončení sa farmári naďalej sťažovali na škody. Neskôr sa využívali odmeny za usmrtené vtáky a rozširovali sa ochranné ploty, ktoré boli pri dlhodobom riešení praktickejšie než vojenské guľomety. Ďalšie žiadosti o nasadenie armády v nasledujúcich rokoch už federálna vláda odmietla.
Vojna, ktorá vojna nebola
Austrália teda formálne nekapitulovala pred vtákmi a emu si neodniesli žiadnu podpísanú mierovú zmluvu. Internetová veta, že „emu vyhrali“, je najmä vtipné zhrnutie operácie, ktorá nedopadla podľa predstáv.
Na celej udalosti je však niečo dokonale absurdné: vláda poslala profesionálnych vojakov s guľometmi proti veľkým vtákom a napokon zistila, že príroda sa niekedy nedá vyriešiť vojenskou technikou.
