Keď sa povie „mikroorganizmy v tele“, veľa ľudí si predstaví niečo, čo tam nemá čo robiť. Baktérie, vírusy, plesne… skrátka niečo, čo znie skôr ako problém než ako bežná súčasť života.
Lenže pravda je oveľa zaujímavejšia.
Ľudské telo nie je sterilná schránka. Je to skôr živý ekosystém. Na koži, v ústach, v črevách, v nose aj na ďalších miestach žijú obrovské množstvá mikroskopických organizmov. Väčšinu z nich si vôbec nevšímame, necítime ich a v bežný deň nad nimi nepremýšľame.
A predsa sú s nami stále.
Nie sme v tele sami
Mikroorganizmy, ktoré žijú v ľudskom tele a na jeho povrchu, sa súhrnne označujú ako mikrobióm. Patria sem hlavne baktérie, ale aj vírusy, huby a ďalšie drobné formy života.
Najviac sa o nich hovorí v súvislosti s črevami, najmä s hrubým črevom. Práve tam žije veľká časť našich črevných mikróbov. No mikrobióm nie je len „záležitosť brucha“. Svoje mikrobiálne osadenstvo má aj koža, ústa či sliznice.
Znie to možno trochu zvláštne, ale nie je to nič výnimočné. Ľudia sa vyvíjali spolu s mikroorganizmami celé veky. Telo si s mnohými z nich vytvorilo vzťah, ktorý nie je nepriateľský, ale skôr praktický.
Jednoducho povedané: mikróby v tele nie sú votrelci, ale bežný spolubývajúci.
Je ich viac než ľudských buniek?
Možno ste už počuli tvrdenie, že v tele máme desaťkrát viac baktérií než vlastných buniek. Toto sa roky opakovalo ako zaujímavý fakt, ale dnes sa berie opatrnejšie.
Novšie odhady naznačujú, že počet baktérií a ľudských buniek je skôr približne porovnateľný. Jedna známa odborná práca odhadla, že bežný (modelový) dospelý človek má približne 30 biliónov ľudských buniek a asi 38 biliónov baktérií.
Stále je to ohromné číslo.
Len si to predstavte: človek sa pozrie do zrkadla a vidí jednu osobu. No z mikroskopického pohľadu je to celé živé spoločenstvo. Nie v strašidelnom zmysle. Skôr v tom, že naše telo funguje ako malý, zložitý svet.
Prečo ich vôbec potrebujeme?
Mikroorganizmy v tele nie sú len pasívni pasažieri. Mnohé z nich sa podieľajú na dôležitých procesoch.
V črevách pomáhajú rozkladať niektoré zložky potravy, ktoré by si telo samo spracovávalo ťažšie. Niektoré sa podieľajú na tvorbe látok, ktoré sú pre telo užitočné. Mikrobióm súvisí aj s imunitným systémom, pretože telo sa neustále učí rozlišovať, čo je bežná súčasť prostredia a čo už môže byť problém.
Neznamená to, že každý mikroorganizmus je automaticky „dobrý“. Niektoré môžu byť škodlivé, najmä keď sa premnožia na nesprávnom mieste alebo keď je narušená rovnováha. Lenže v zdravom tele spolu často existujú užitočné, neutrálne aj potenciálne problémové mikróby bez toho, aby človek o nich vôbec vedel.
Je to trochu ako mesto. Nie každý obyvateľ robí rovnakú prácu, nie každý je rovnako užitočný, ale celý systém funguje vďaka rovnováhe.
Najväčšia párty je v črevách 🦠
Najznámejšou časťou mikrobiómu je črevný mikrobióm. A nie náhodou. Črevá sú pre mikróby veľmi zaujímavé miesto: je tam potrava, vlhkosť, teplo a veľa priestoru pre rôzne druhy mikroorganizmov.
Práve preto sa dnes tak často hovorí o tom, že strava môže ovplyvňovať zloženie črevného mikrobiómu. Nie v zmysle zázračných rád, ale skôr v jednoduchom princípe: to, čo pravidelne jeme, vytvára prostredie aj pre mikróby, ktoré v črevách žijú.
Vláknina, rôznorodá strava, fermentované potraviny alebo celkový životný štýl sa často spomínajú práve preto, že mikrobióm reaguje na prostredie. Nie je to pevne daný zoznam mikróbov, ktorý človek dostane pri narodení a má „vybavené“. Mení sa počas života.
Malý detail: mikróby máte aj na koži
Keď si umyjeme ruky, máme pocit, že sme sa zbavili všetkého mikroskopického života. V skutočnosti sa tým znižuje množstvo nečistôt a rizikových mikroorganizmov, čo je veľmi dôležité, ale koža zostáva prirodzene osídlená mikróbmi.
A to je dobre. Koža má svoj vlastný mikrosvet, ktorý pomáha udržiavať jej prirodzené prostredie. Preto nie je cieľom mať telo úplne sterilné. To by ani v bežnom živote nešlo.
Oveľa presnejšie je predstaviť si telo ako záhradu. Nechcete, aby v nej rástlo čokoľvek bez kontroly, ale zároveň nechcete zničiť všetok život. Dôležitá je rovnováha.
Sme človek aj ekosystém
Na mikrobióme je najkrajšie to, ako nenápadne mení pohľad na ľudské telo.
Nie sme len súbor orgánov, kostí, svalov a krvi. Sme aj domovom pre obrovské množstvo mikroskopických organizmov, ktoré s nami žijú, reagujú na naše návyky a podieľajú sa na tom, ako telo funguje.
Nie je potrebné sa toho báť. Skôr je fascinujúce uvedomiť si, že aj keď sa cítime ako jeden človek, z biologického pohľadu sme trochu ako malá planéta.
A tá má svojich (pre nás) neviditeľných obyvateľov.
