Sú čísla, okolo ktorých sa točí len matematika. A potom je tu 666 – číslo, ktoré si so sebou nesie poriadne temnú povesť. Pre niekoho je to len trojica šestiek. Pre iného nepríjemný symbol, ktorému je lepšie sa vyhnúť. V modernej kultúre sa z 666 stalo takmer synonymum pre niečo diabolské, apokalyptické alebo aspoň „zlé znamenie“. V redakcii sme sa preto pozreli na to, odkiaľ sa to vlastne vzalo a prečo sa tohto čísla ľudia boja dodnes.
Keď sa nad tým človek zamyslí prvý raz, ľahko ho napadne, že niekto asi kedysi jednoducho vyhlásil 666 za diablovo číslo – a ostatní sa toho chytili. Lenže realita je zaujímavejšia. Povesť čísla 666 nevznikla v ľudovej rozprávke ani v horore, ale v Biblii, konkrétne v knihe Zjavenie, v kapitole 13, verši 18. Tam sa píše o „čísle šelmy“ a čitateľ je vyzvaný, aby toto číslo „vypočítal“. Už tu je dôležitá drobnosť: pôvodný text nehovorí o „diablovom čísle“, ale o čísle šelmy. To, že sa z neho v populárnej predstave stalo číslo diabla, je skôr neskorší kultúrny posun.
Práve to je asi prvý kľúč k celej záhade. Autor Zjavenia – ktorý sa v texte označuje ako Ján – nepíše suchý historický dokument, ale apokalyptický text plný symbolov, obrazov a skrytých odkazov. Britannica uvádza, že kniha vznikla zrejme koncom 1. storočia a bola určená kresťanom v Malej Ázii žijúcim v napätí a tlaku rímskej moci. V takomto type textu sa často nehovorí priamo. Symbol je bezpečnejší aj silnejší. A číslo 666 zrejme patrí práve sem: nie ako magická vlastnosť čísla samotného, ale ako zakódovaný odkaz na niekoho alebo niečo, čo malo byť pre čitateľov rozpoznateľné.
Najznámejšie a dnes aj najčastejšie odborné vysvetlenie hovorí, že 666 je príklad takzvanej gematrie – teda priraďovania číselnej hodnoty písmenám. Keď sa meno „Neron Caesar“ prepíše do hebrejského tvaru, dá sa dopočítať práve k hodnote 666. Preto mnohí historici a biblisti považujú za najsilnejšiu možnosť, že číslo šelmy bolo zakódovanou narážkou na cisára Nera alebo na rímsku imperiálnu moc spojenú s jeho obrazom. Sedí to aj na to, že Nero mal v kresťanskej tradícii mimoriadne zlú povesť a v Ázii sa šírila predstava, že sa akoby „vráti“. Inými slovami: 666 nemuselo pôvodne znamenať „Satan osobne“, ale skôr veľmi konkrétneho nepriateľa ukrytého za číselným kódom.
Zaujímavé je, že celý príbeh ešte viac zamotáva starý rukopisný variant. Väčšina ľudí pozná 666, ale Britannica upozorňuje, že najstarší zachovaný rukopisný svedok Zjavenia má číslo 616. Na prvý pohľad to vyzerá, akoby sa celá legenda rozpadala. Lenže niektorým odborníkom to skôr pomáha. Ak sa meno Nero prepíše o trochu inak, dá sa dostať aj k 616. Preto práve tento variant mnohí neberú ako vyvrátenie, ale ako stopu, že už veľmi skoro niektorí čitatelia chápali číslo ako zakódované meno a upravili ho podľa iného jazykového tvaru.
To však neznamená, že je všetko definitívne vyriešené. Odborníci sa nezhodujú vo všetkom. Britannica priamo upozorňuje, že gematria je do istej miery tvárna a z čísel sa dá niekedy „vytiahnuť“ viac významov. Existujú aj symbolické výklady, podľa ktorých je 666 obrazom nedokonalosti alebo karikatúrou božskej plnosti, ktorú niektorí spájajú s číslom 7. Objavovali sa aj iné historické pokusy priradiť 666 rôznym postavám či inštitúciám. Najrozumnejšie preto je povedať to otvorene: jedna stopercentne pravdivá odpoveď neexistuje, ale najlepšie podložený výklad dnes smeruje k tomu, že číslo bolo pôvodne šifrou pre konkrétnu politickú a náboženskú hrozbu v rímskom svete, veľmi pravdepodobne spojenú s Nerom.
A prečo sa teda ľudia 666 boja ešte dnes, keď väčšina z nás nežije v rímskej ríši a nepíše apokalyptické listy? Tu už vstupuje do hry psychológia a kultúra. Superstície sa veľmi ľahko uchytia tam, kde je neistota, stres a potreba mať pocit kontroly. Výskum publikovaný v Journal of Applied Social Psychology ukázal, že pri rastúcom pocite ohrozenia alebo bezmocnosti ľudia siahajú po poverčivých stratégiách častejšie. A širší evolučný pohľad zas naznačuje, že ľudská myseľ má prirodzený sklon spájať udalosti aj tam, kde medzi nimi nemusí byť skutočná príčina. Číslo, ktoré sa po stáročia opakuje v náboženských výkladoch, kázňach, filmoch a hororoch ako znamenie šelmy, sa potom veľmi ľahko zmení na kultúrny spúšťač strachu.
Inak povedané: ľudia sa neboja čísla 666 preto, že by trojica šestiek mala sama osebe nejakú temnú fyzikálnu vlastnosť. Boja sa príbehu, ktorý je na ňu nalepený. Britannica pri hesle „superstition“ pripomína, že podobné presvedčenia bývajú často iracionálne, ale zároveň veľmi životaschopné, lebo sa prenášajú kultúrne, rodinne a spoločensky. A keď sa k tomu pridá silná biblická symbolika a moderná popkultúra, vznikne mimoriadne odolná legenda. Preto dnes 666 v mnohých hlavách neznamená len číslo, ale hotové varovanie.
Pointa je teda celkom zaujímavá. 666 sa nezačalo ako univerzálne „zlé číslo“, ktoré by niekto objavil v samotnej matematike. Jeho sila vznikla v konkrétnom biblickom texte, kde pravdepodobne fungovalo ako šifra pre nepriateľskú moc, a až neskôr sa z neho stalo voľne poletujúce „diablovo číslo“ v kolektívnej predstavivosti. Najpravdepodobnejšie vysvetlenie dnes znie tak, že nejde o magické zlo ukryté v čísliciach, ale o veľmi úspešný symbol. A ako to už pri silných symboloch býva, tie niekedy strašia ľudí ešte dlho po tom, čo sa zabudne, prečo vlastne vznikli.
