Krv dnes nepôsobí ako veľká záhada. Bežne sa hovorí o skupinách A, B, AB a 0, najmä pri darovaní krvi alebo operáciách. Kedysi však lekári netušili, prečo niektoré transfúzie pomohli a iné skončili veľmi zle.
Kľúčový objav urobil Karl Landsteiner, rakúsky lekár a vedec. V roku 1901 vysvetlil, že ľudia nemajú úplne rovnakú krv. Pri pokusoch si všimol, že keď sa krv jedného človeka zmieša s krvou iného človeka, červené krvinky sa niekedy začnú zhlukovať.
Práve toto zhlukovanie bolo dôležitou stopou. Landsteiner pochopil, že problém nie je v náhode ani v „zlej krvi“, ako sa mohlo kedysi zdať. Krv rôznych ľudí má na povrchu červených krviniek odlišné znaky. Keď sa stretnú nesprávne kombinácie, telo môže cudzie krvinky rozpoznať ako problém a reagovať na ne.
Landsteiner najprv rozlíšil tri hlavné skupiny. Označoval ich ako A, B a C. Skupina C sa neskôr začala označovať ako 0. Štvrtá skupina AB bola opísaná krátko po jeho objave jeho spolupracovníkmi. Tak sa postupne vytvoril systém, ktorý dnes poznáme ako ABO systém krvných skupín.
Zjednodušene sa dá povedať, že krvná skupina závisí od toho, aké znaky má človek na červených krvinkách. Pri skupine A sú prítomné znaky A, pri skupine B znaky B, pri skupine AB oboje a pri skupine 0 ani jeden z nich. Práve preto je pri transfúzii také dôležité, aby bola krv darcu a príjemcu kompatibilná.
Objav krvných skupín bol obrovský krok pre medicínu. Predtým boli transfúzie riskantné a ich výsledok bol neistý. Po Landsteinerovom objave mohli lekári začať krv testovať a vyberať vhodného darcu. Vďaka tomu sa transfúzie stali omnoho bezpečnejšie.
Za objav krvných skupín získal Karl Landsteiner v roku 1930 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
