Príbeh pozná takmer každý: Isaac Newton sedí pod jabloňou, zrazu mu na hlavu spadne jablko a on v tom okamihu objaví gravitáciu.
Je to pekná scéna. Jednoduchá, vtipná a ľahko zapamätateľná. Presne taká, akú dejiny milujú.
Lenže ako to už pri slávnych príbehoch býva, realita bola pravdepodobne menej filmová. Jablko v príbehu zrejme naozaj figurovalo. Ale predstava, že Newtona trafilo priamo do hlavy a on okamžite „objavil gravitáciu“, je skôr neskoršie prikrášlenie.
Skutočný príbeh je stále zaujímavý. Len je trochu menej dramatický.
Odkiaľ sa príbeh o jablku vzal?
Príbeh o Newtonovi a jablku nie je len moderná rozprávka vymyslená pre školské učebnice. Má historické jadro.
Jedným z najznámejších zdrojov je William Stukeley, anglický lekár a starožitník, ktorý Newtona osobne poznal. V roku 1726, teda krátko pred Newtonovou smrťou, s ním mal rozhovor. Neskôr vo svojich spomienkach opísal, že Newton mu rozprával o situácii v záhrade, kde pri pohľade na padajúce jablko premýšľal nad gravitáciou.
Podstatné je jedno: v tomto rozprávaní jablko padlo zo stromu. Nie je tam však pointa, že by Newtonovi pristálo na hlave.
To je veľký rozdiel. Jedna verzia znie ako premýšľajúci vedec v záhrade. Druhá ako kreslený vtip.
Čo Newtona na jablku zaujalo?
Newton sa podľa príbehu nezamyslel len nad tým, že jablko padá. To videl každý človek pred ním. Jablká padali na zem dávno pred Newtonom a ľudia z toho bežne nerobili vedeckú revolúciu.
Zaujímavá bola otázka: prečo padá práve nadol?
Prečo nepadá do strany? Prečo neodletí nahor? Prečo smeruje k zemi?
Takáto obyčajná vec mohla Newtonovi pomôcť premýšľať o niečom oveľa väčšom. Čo ak sila, ktorá priťahuje jablko k Zemi, siaha omnoho ďalej? Čo ak podobný princíp súvisí aj s pohybom Mesiaca okolo Zeme?
A tu sa z bežného jablka stáva dobrý symbol. Nie dôkaz, že celé poznanie vzniklo v jednej sekunde, ale obraz momentu, keď si človek začne spájať každodenný jav s vesmírom.
Gravitáciu neobjavil tak, že mu niečo spadlo na hlavu
Newton nebol prvý človek, ktorý si všimol, že veci padajú. A ani neobjavil gravitáciu v zmysle: „Aha, predmety padajú!“
Jeho veľký prínos bol v tom, že dokázal gravitáciu opísať matematicky a spojiť pozemské javy s pohybom nebeských telies. Inak povedané, rovnaký typ sily, ktorý spôsobuje pád jablka, podľa neho súvisí aj s tým, ako sa pohybujú planéty a mesiace.
To bolo na tú dobu mimoriadne silné vysvetlenie. Nebolo to len jednoduché vysvetlenie „veci padajú nadol“. Bolo to prepojenie Zeme a vesmíru jedným pravidlom.
Svoje myšlienky Newton naplno predstavil v diele Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica, známom jednoducho ako Principia, ktoré vyšlo v roku 1687. Práve tam sa spája jeho práca o pohybe, silách a gravitácii.
Prečo sa z toho stal práve príbeh s jablkom?
Lebo jablko je jednoduché.
Vedecké teórie bývajú zložité. Matematika, pozorovania, výpočty, dlhé roky rozmýšľania, opravy a spory s inými učencami sa do krátkej historky zmestia ťažko.
Jablko sa však zmestí do jednej vety.
„Padlo jablko a Newton pochopil gravitáciu.“
Takéto príbehy sa ľahko šíria, lebo zložité myšlienky menia na obraz. Človek si hneď predstaví strom, vedca a padajúce ovocie. Navyše to pôsobí ľudsky. Aj veľký vedecký nápad môže začať pri úplne obyčajnej veci.
Lenže práve preto sa príbeh postupne zjednodušoval. Z pozorovania padajúceho jablka sa stalo jablko padajúce na hlavu. Z dlhého premýšľania sa stal okamžitý záblesk geniality.
A existuje Newtonova jabloň?
Newton sa narodil a vyrastal vo Woolsthorpe Manor v Anglicku. Práve s týmto miestom sa spája slávna jabloň. National Trust uvádza, že v tamojšom sade stále rastie strom odrody Flower of Kent, ktorý je spájaný s Newtonom a gravitáciou.
Okolo „pravého Newtonovho stromu“ však treba byť trochu opatrný. Pri takýchto historických pamiatkach sa mieša botanika, tradícia, miestna pamäť aj legenda. Existujú aj štepy a potomkovia stromu, ktoré sa pestovali na rôznych miestach, napríklad v Cambridge.
Je teda fér povedať, že strom a miesto majú silnú historickú tradíciu. Menej fér by bolo tvrdiť, že dnes vieme úplne presne označiť konkrétny konár, z ktorého kedysi spadlo konkrétne jablko.
Malé jablko, veľká myšlienka
Takže padlo Newtonovi jablko na hlavu?
Najpravdepodobnejšia odpoveď: nie, aspoň o tom nemáme dobrý dôkaz.
Padlo jablko zo stromu a priviedlo Newtona k premýšľaniu o gravitácii? To je oveľa pravdepodobnejšie. Tento príbeh má historický základ v spomienkach človeka, ktorý Newtona poznal.
Najlepšie je preto brať celú historku nie ako doslovnú scénku s bolestivým úderom do hlavy, ale ako symbol. Jablko nebolo kúzelný predmet, ktorý zrazu vyrobil veľkú teóriu. Bolo skôr obyčajným javom, ktorý pomohol Newtonovi položiť si výbornú otázku.
A možno práve v tom je na tom príbehu najkrajšie. Niekedy netreba, aby niekomu niečo spadlo na hlavu. Stačí si všimnúť vec, ktorú ostatní berú ako samozrejmosť. 🍎
