Predstava ľudí, ktorí stavajú pristávacie dráhy, vyrábajú drevené slúchadlá a čakajú, že z neba priletia lietadlá plné darov, znie tak zvláštne, až to pôsobí ako vymyslený príbeh. Lenže v Melanézii sa naozaj objavili náboženské hnutia, ktoré sa s podobnými predstavami spájali. Najznámejším príkladom je hnutie John Frum na ostrove Tanna vo Vanuatu. Len treba dodať dôležitú vec: nejde o jednoduchý príbeh. Realita bola oveľa zložitejšia a zaujímavejšia.
Takzvané cargo cults vznikali najmä v Melanézii, keď miestni obyvatelia sledovali, ako ku kolonizátorom a neskôr k armáde prichádzajú lode a lietadlá naložené obrovským množstvom tovaru. Pre ľudí, ktorí dovtedy žili úplne iným spôsobom a nepoznali celý systém výroby, obchodu a vojenskej logistiky, to muselo pôsobiť takmer nadprirodzene. Britannica ich opisuje ako náboženské hnutia očakávajúce príchod zvláštneho „nákladu“ či požehnania, často spájaného s predkami, duchmi alebo novým vekom hojnosti.
Najslávnejší prípad sa spája s menom John Frum. Na ostrove Tanna sa z tejto postavy stal akýsi očakávaný spasiteľ alebo posol lepších časov. Britannica uvádza, že John Frum movement sa postupne zmenil aj na dôležité protieurópske politické hnutie. Smithsonian opisuje, že jeho prívrženci verili, že ak budú dodržiavať správne rituály, John Frum im raz prinesie z Ameriky celé planeloads a shiploads vecí – od liekov cez rádiá až po Coca-Colu. To je na dnešné pomery takmer absurdná zmes viery, techniky a očakávania blahobytu.
Práve tu sa rodí bizarnosť, ktorá na tom fascinuje dodnes. Niektorí členovia týchto hnutí naozaj napodobňovali vojenské správanie, ktoré videli počas druhej svetovej vojny: pochodovali, salutovali, stavali symbolické pristávacie dráhy, móla či sklady a niekedy vyrábali aj makety techniky alebo improvizované riadiace veže. Britannica píše, že ak sa očakávalo, že „cargo“ príde loďou alebo lietadlom, vznikali symbolické prístavy, letiská a sklady ako príprava na jeho návrat. Smithsonian k tomu pridáva obrazy bambusových pušiek, nápisov „USA“ na tele a vyklčovaných letísk v džungli. Na pohľad to muselo vyzerať neuveriteľne.
Lenže celé to nebolo o lietadlách samotných. Lietadlá boli skôr viditeľným znakom niečoho väčšieho: moci, bohatstva a sveta, ktorý prišiel zvonka a zrazu sa javil ako nepochopiteľne bohatý. Podľa Smithsonian sa podobné hnutia rozšírili v južnom Pacifiku počas druhej svetovej vojny, keď na ostrovy dorazili státisíce amerických vojakov a s nimi aj obrovské zásoby tovaru. Pre miestnych to nebol len technický zázrak, ale aj šok z nerovnosti. Zrazu tu bol niekto, kto akoby vedel privolať nekonečný prúd vecí z mora a oblohy.
Z dnešného pohľadu je dôležité aj to, ako o tom hovoriť. Open Encyclopedia of Anthropology upozorňuje, že samotný termín „cargo cult“ vznikol zvonka a nesie v sebe kus posmechu či zhadzovania. Inými slovami, nejde len o kuriózny príbeh „naivných domorodcov“. Skôr o stret dvoch svetov, v ktorom jedna strana videla výsledok priemyslu, logistiky a vojny, zatiaľ čo druhá sa ho snažila pochopiť pomocou vlastných náboženských a kultúrnych predstáv. To už zrazu nepôsobí ako lacná bizarnosť, ale ako celkom ľudská reakcia na nepochopiteľnú zmenu sveta.
Aj preto sa tieto hnutia často nedajú oddeliť od kolonializmu a odporu voči nemu. Britannica priamo uvádza, že niektoré cargo cults boli výrazne politické a antikoloniálne. Nešlo teda len o čakanie na konzervy a rádiá. Išlo aj o predstavu obráteného sveta, v ktorom sa bohatstvo a spravodlivosť vrátia tým, ktorým podľa viery alebo tradície patrili. V prípade John Frum movementu sa náboženské očakávanie spojilo aj s obranou miestnej identity voči európskemu vplyvu.
Vyzerá to ako zvláštna historka o kulte, ktorý veril v nákladné lietadlá. Pod povrchom je to však príbeh o tom, ako ľudia reagujú, keď sa im pred očami zjaví technický a materiálny svet, ktorému nerozumejú, ale ktorý mení všetko okolo nich. A zrazu tie bambusové pušky a pristávacie dráhy nepôsobia len smiešne. Pôsobia ako pokus dať zmysel svetu, ktorý sa zjavil z oblohy.
