Možno ste už niekedy stáli na križovatke, keď okolo vás prefrčalo veľké nemecké auto takým štýlom, že ste si v duchu povedali: „Jasné, BMW.“ Alebo ste mali Audi nalepené na zadnom nárazníku tak blízko, že ste mali pocit, akoby vám vodič zozadu čítal nákupný zoznam cez spätné zrkadlo. A možno vám vtedy napadlo, či je to len náhoda, vodičská netrpezlivosť, alebo za tým môže byť niečo viac. Znie to ako obyčajný internetový vtip, no vedci sa tejto otázky naozaj chytili. Výskum z University of Helsinki sa venoval tomu, či môžu určité osobnostné črty ľudí súvisieť s vlastníctvom luxusných áut, medzi ktoré sa v súvislosti s výskumom uvádzali napríklad Audi, BMW a Mercedes.
Štúdia mala už samotným názvom poriadne kuriózny tón. V odbornom časopise International Journal of Psychology vyšla pod názvom Not only assholes drive Mercedes. Besides disagreeable men, also conscientious people drive high-status cars (Na Mercedese nejazdia len hulváti. Autá s vysokým statusom si okrem nepríjemných mužov kupujú aj svedomití ľudia). Autormi boli Jan Erik Lönnqvist, Ville-Juhani Ilmarinen a Sointu Leikas z University of Helsinki. Výskum bol publikovaný v roku 2020 a pracoval so vzorkou 1 892 fínskych majiteľov áut.
Vedci sa nepýtali iba na to, aké auto človek vlastní. Zaujímali sa aj o jeho príjmy, spotrebiteľské zvyky a osobnosť. Použili pritom takzvaný päťfaktorový model osobnosti, ktorý pracuje s vlastnosťami ako otvorenosť, svedomitosť, neuroticizmus, extraverzia a prívetivosť – teda schopnosť byť k iným ľuďom ústretový, ohľaduplný a empatický. Inak povedané, nesnažili sa zistiť len to, či niekto jazdí na luxusnom aute, ale aj to, či sa za volantom prémiového auta častejšie objavujú určité povahové črty.
Výsledok bol zaujímavý, ale nie taký jednoduchý, ako by sa na prvý pohľad hodilo do krčmového vtipu.
Podľa štúdie mali vyššiu pravdepodobnosť vlastniť luxusné auto najmä muži s menej príjemnými povahovými črtami – teda takí, ktorí v osobnostných dotazníkoch pôsobili skôr sebastredne, hádavo, tvrdohlavo a menej empaticky. Neznamená to, že by vedci každého majiteľa prémiového auta hádzali do jedného vreca. Skôr si všimli, že práve tieto povahové črty sa u mužov častejšie spájali s vlastníctvom luxusných áut. University of Helsinki to vo svojom článku zhrnula tak, že takíto muži častejšie vlastnili autá ako Audi, BMW alebo Mercedes.
To však ešte neznamená, že každý človek v BMW je automaticky cestný pirát s blikajúcou kontrolkou nafúknutého ega. Štúdia zároveň ukázala aj druhý, menej bulvárny výsledok: tieto luxusné autá častejšie vlastnili aj svedomití ľudia. Teda ľudia, ktorí bývajú organizovaní, spoľahliví, ambiciózni a záleží im na kvalite vecí, ktoré používajú. V ich prípade preto nemusí ísť o potrebu predvádzať sa alebo niekomu dokazovať nadradenosť. Podľa vysvetlenia výskumníkov môže byť luxusné auto pre takýchto ľudí skôr symbolom kvality, spoľahlivosti a dobre premyslenej voľby.
Zaujímavé je aj to, že spojenie medzi svedomitosťou a vlastníctvom takýchto áut sa objavilo u mužov aj žien. To naznačuje, že pre časť ľudí môže byť luxusné auto jednoducho prejavom dôrazu na kvalitu, spoľahlivosť alebo dobre premyslený výber. Naopak, spojenie medzi luxusnými autami a povahovými črtami, ako sú väčšia sebastrednosť, hádavosť, tvrdohlavosť či menšia empatia, sa v štúdii ukázalo najmä u mužov. Samotný autor výskumu Jan-Erik Lönnqvist pripustil, že presné vysvetlenie nemá, ale jednou z možností je, že autá ako statusový symbol nemusia mať pre ženy rovnaký význam ako pre mužov.
Dôležité je aj to, že výskum neskúmal priamo konkrétne značky v štýle: „BMW rovná sa agresivita, Audi rovná sa byť automaticky nalepený na nárazníku.“ Skúmal širšiu kategóriu luxusných áut, ktoré sú spojené s vysokým spoločenským statusom. Značky BMW, Audi a Mercedes sa v súvislosti s výskumom často spomínajú preto, že práve takéto rýchle nemecké autá si mnohí ľudia spájajú s bezohľadnou, netrpezlivou alebo príliš sebavedomou jazdou. Samotná štúdia však opisuje vzťah medzi osobnostnými črtami a vlastníctvom luxusných áut, nie jednoduchú nálepku pre každého majiteľa konkrétnej značky.
Vedci nadviazali aj na starší výskum, podľa ktorého vodiči drahších áut častejšie porušovali dopravné predpisy, napríklad na križovatkách alebo v situáciách, keď mali dať prednosť chodcom. Takéto správanie sa v minulosti často vysvetľovalo tým, že bohatstvo môže ľudí robiť menej ohľaduplnými a viac zameranými na seba. Fínski výskumníci však navrhli aj inú možnosť: možno nejde iba o to, že peniaze menia správanie človeka za volantom. Rovnako možné je aj to, že určitý typ osobnosti si luxusné auto vyberá už na začiatku – teda ešte skôr, než vôbec sadne za volant svojho prémiového auta.
Najférovejší záver teda znie: nie, štúdia netvrdí, že každý vodič BMW, Audi alebo Mercedesu je automaticky agresívny človek. Tvrdí skôr to, že medzi mužmi, ktorí v osobnostných dotazníkoch pôsobili viac sebastredne, hádavo, tvrdohlavo a menej empaticky, sa častejšie objavovalo vlastníctvo luxusných áut týchto značiek. Zároveň však dodáva aj druhú dôležitú vec: rovnaké autá priťahovali aj svedomitých ľudí, ktorí si ich nemusia vyberať preto, aby sa predvádzali, ale skôr pre ich kvalitu, spoľahlivosť alebo obraz úspechu. Inými slovami, štúdia nenalepila jednu jednoduchú nálepku na všetkých vodičov prémiových áut. Ukázala skôr to, že za volantom auta rovnakej značky môžu sedieť veľmi odlišní ľudia.
Takže keď nabudúce uvidíte čierne BMW nalepené niekomu na zadnom nárazníku, môžete si spomenúť na túto štúdiu. Ale opatrne s rýchlymi závermi. Možno za volantom sedí niekto, kto potrebuje všetkým naokolo ukázať svoje nafúknuté ego. Ale možno je to len mimoriadne svedomitý človek, ktorý si potrpí na kvalitu, výkon a spoľahlivosť. A možno jednoducho len mešká na obed..