Krv z ľadovca? Nie, len zvláštna chémia prírody 🩸❄️
Na fotkách to vyzerá skoro ako chyba vo farbách alebo scéna z nejakého sci-fi filmu. Uprostred bieleho antarktického ľadu sa objaví prúd tmavočervenej vody, ktorý steká z ľadovca ako krvavý vodopád. Tento jav sa volá Blood Falls, po slovensky Krvavý vodopád, a nachádza sa pri Taylor Glacier v oblasti McMurdo Dry Valleys v Antarktíde. Názov znie dramaticky, ale vysvetlenie je v skutočnosti ešte zaujímavejšie než samotný vzhľad.
Keď ho na začiatku 20. storočia objavili prví bádatelia, prirodzene si mysleli, že červenú farbu môžu spôsobovať napríklad riasy alebo iné jednoduché organizmy. Dnes už vieme, že za tým nie je krv ani nejaká „červená pleseň“, ale veľmi slaná voda bohatá na železo, ktorá sa dostáva z podložia ľadovca na povrch. Keď sa táto voda stretne so vzduchom, železo začne oxidovať, teda zjednodušene „hrdzavieť“, a práve to jej dáva výraznú červenooranžovú farbu.
Kľúčom k celej záhade je to, že pod ľadovcom sa nenachádza obyčajná sladká voda, ale extrémne slaná soľanka, teda brine. Práve vysoký obsah solí znižuje bod mrazu, takže voda môže zostať tekutá aj v podmienkach, kde by normálne dávno zamrzla. NASA uvádza, že ide o hypersalinnú, železom bohatú soľanku, ktorá občas vyteká z ľadovca na povrch. Vedci sa domnievajú, že táto voda môže byť pozostatkom veľmi starej morskej vody, ktorá sa v oblasti zachytila ešte v čase, keď tam boli podmienky iné než dnes, a následne sa počas mrznutia postupne ešte viac koncentrovala.
A práve to robí Blood Falls takým zvláštnym. Na povrchu vidíte len červený výtok, ale za ním sa skrýva hlboký podľadovcový systém, v ktorom je voda uzavretá veľmi dlho a pohybuje sa cez usadeniny pod ľadom. Štúdia v Nature Communications opísala, že pod Taylor Glacier existuje rozsiahlejšia sieť slanej podzemnej vody a sedimentov, než sa kedysi predpokladalo. Inými slovami: ten červený prúd nie je len malá škvrna na okraji ľadu, ale viditeľný prejav oveľa väčšieho skrytého systému pod povrchom.
Dlho sa vedelo, že farbu spôsobuje železo, ale ešte stále nebolo úplne jasné, prečo má voda taký zvláštny odtieň a prečo sa správa práve takto. V roku 2023 výskumníci z Johns Hopkins University upozornili na to, že v tejto vode sa nachádza množstvo drobných, železom bohatých nanoguličiek. Tie sú také malé a chemicky zvláštne, že staršie metódy ich nedokázali dobre zachytiť. Keď sa tieto častice dostanú do kontaktu s kyslíkom, začnú oxidovať a voda veľmi rýchlo sčervenie. Jednoducho povedané: voda nevyteká z ľadu ako hotová „krv“, ale na vzduchu sa zmení na niečo, čo tak pôsobí.
Na Blood Falls je zaujímavé ešte niečo ďalšie. Táto slaná voda nie je len chemická kuriozita. Vedci v nej našli aj mikrobiálny život, teda mikroorganizmy, ktoré dokážu existovať v tme, chlade, bez priameho slnečného svetla a vo veľmi slanom prostredí. NASA aj odborné práce opisujú Blood Falls ako dôležité miesto na štúdium života v extrémnych podmienkach. Preto sa oň zaujímajú nielen glaciológovia a geológovia, ale aj astrobiológovia, ktorí skúmajú, kde všade by mohol život existovať mimo Zeme. Ak niečo prežíva pod hrubou vrstvou ľadu v Antarktíde, vedcov prirodzene napadne, či by sa niečo podobné nemohlo odohrávať aj na ľadových svetoch inde v Slnečnej sústave.
Aj preto Blood Falls nepriťahuje pozornosť len kvôli svojmu vzhľadu. Nie je to iba „červená voda z ľadovca“, ktorú si ľudia fotia, pretože vyzerá šialene. Je to miesto, kde sa stretáva geológia, chémia, mikrobiológia aj otázka, ako dlho dokáže voda zostať ukrytá pod ľadom a čo všetko sa v nej medzitým môže diať. A to je možno ešte zaujímavejšie než samotná farba.
