Znie to ako nechutná povera z najtemnejšej časti dejín, ale v Európe sa kedysi naozaj verilo, že tuk z ľudského tela môže liečiť. A nie hocijaký tuk. Mimoriadne cenený mal byť najmä tuk z tiel popravených ľudí.
Nebola to pritom len nejaká tajná šepkanda niekde pri ohni. V ranom novoveku sa podobné látky objavovali v lekárskych receptoch, u ľudových liečiteľov, u ránhojičov aj v obchode s pochybnými „zázračnými“ prípravkami.
O čo vlastne išlo
V Európe od stredoveku až do novoveku existoval zvláštny smer liečenia, ktorý sa dnes označuje ako corpse medicine, teda liečba pomocou látok z ľudského tela. Používali sa rôzne časti alebo produkty tela: prášok z múmií, lebky, krv, kosti, vlasy a v niektorých prípadoch aj ľudský tuk.
Ľudský tuk sa v latinčine označoval ako axungia hominis. Najčastejšie sa nepoužíval na jedenie, ale aj ako masť na mazanie alebo prísada do obkladov. Mal sa natierať na boľavé miesta, rany, jazvy, opuchy, bolestivé kĺby, dnu alebo následky zranení.
Zvláštne postavenie mali telá popravených ľudí. Kat mal k takýmto telám prístup a v niektorých krajinách mohol s určitými časťami tela obchodovať. Preto sa z neho miestami stala paradoxná postava: človek, ktorý vykonával tresty smrti, ale zároveň predával „liečivé“ prípravky.
Pre dnešného človeka je to zvláštna kombinácia. Kat ako liečiteľ neznie práve dôveryhodne. No vtedajší svet fungoval inak. Telo popraveného človeka bolo vnímané ako niečo výnimočné, silné a trochu magické.
Prečo je to také bizarné
Najbizarnejšie na tom nie je iba samotné použitie ľudského tuku. Ešte zvláštnejšia je predstava, že sa z neho stal tovar.
V niektorých častiach Európy sa tuk z ľudských tiel predával ako drahá liečivá látka. Historické pramene opisujú, že sa používal v Nemecku, Francúzsku, Taliansku či Španielsku. Niekde ho ponúkali kati, inde lekárnici, ránhojiči alebo šarlatáni.
Ľudia si ho nekupovali preto, že by túžili po niečom odpornom. Kupovali si ho preto, lebo verili, že má účinok. A to je na celej veci možno najzaujímavejšie: to, čo dnes pôsobí ako úplne neprijateľné, mohlo byť kedysi pre zúfalého chorého človeka poslednou nádejou.
Treba si predstaviť dobu bez antibiotík, bez modernej chirurgie, bez spoľahlivých liekov proti bolesti a bez dnešného poznania infekcií. Keď človeka trápila rana, zápal, bolesti kĺbov alebo dlhodobé ťažkosti, siahol po tom, čo mu niekto odporučil. A keď niečo predával kat, lekárnik alebo ľudový liečiteľ ako vzácnu masť, mohlo to pôsobiť dôveryhodnejšie, než sa dnes zdá.
Ako si to vysvetľovali
Za vierou v liečivý ľudský tuk stálo viacero dobových predstáv. Jedna z nich bola myšlienka, že telo obsahuje určitú životnú silu. Ak bol človek mladý, silný alebo zomrel náhle, jeho telesné pozostatky sa mohli považovať za mimoriadne účinné.
Pri popravených ľuďoch sa k tomu pridával zvláštny pocit „moci“ miesta popravy. Telo nebolo obyčajné. Bolo spojené s násilnou smrťou, trestom, verejným rituálom a strachom. V očiach vtedajších ľudí mohlo niesť zvláštnu silu, ktorú sa dalo využiť na liečenie alebo mágiu.
Ďalším vysvetlením bola stará medicínska predstava, že podobné lieči podobné. Teda že látka z ľudského tela môže pomôcť ľudskému telu. Dnes to znie primitívne, ale v čase, keď sa medicína ešte len postupne vzďaľovala od mágie a starých teórií, to mnohým dávalo zmysel.
Niekedy pritom mohlo ísť aj o čisto praktický efekt. Tuk ako taký dokáže premastiť pokožku, zmäkčiť obklad alebo vytvoriť ochrannú vrstvu. Ak niekomu masť na chvíľu uľavila od bolesti alebo podráždenia, ľahko sa mohlo zdať, že funguje práve preto, že je „ľudská“.
Kedy to začalo miznúť
Podobné praktiky postupne ustupovali s rozvojom modernej medicíny, anatómie, chémie a prísnejších pravidiel pri zaobchádzaní s telami. Už v 18. a 19. storočí sa k nim časť vzdelaných lekárov stavala skepticky, hoci ľudová viera v takéto prípravky prežívala dlhšie.
Zaujímavé je, že obchod s ľudským tukom nezmizol len tak zo dňa na deň. Historické záznamy spomínajú prípady, keď sa podobné látky predávali aj neskôr, niekedy dokonca nelegálne. Dopyt jednoducho existoval, a kde existoval dopyt, tam sa našli aj ľudia ochotní zarobiť.
Keď bola medicína zvláštne blízko mágii
Príbeh o tuku popravených ľudí ukazuje, aká zvláštna vedela byť hranica medzi medicínou, poverou a obchodom. Pre nás je to dnes odpudivá predstava. Pre mnohých ľudí v minulosti to však mohla byť masť, za ktorú zaplatili s nádejou, že konečne pomôže.
A práve v tom je táto kuriozita taká silná. Nie je len o nechutnom recepte z minulosti, ale o dobe, keď zúfalstvo, bolesť a nedostatok poznania dokázali zmeniť aj ľudské telo na liek.
