Znie to ako niečo, čo by si niekto vymyslel pre titulok: v Japonsku existuje festival nahých mužov. A áno, naozaj existuje. Len realita je trochu zaujímavejšia než prvý dojem. Jedná sa o tradičné festivaly hadaka matsuri, kde muži nastupujú takmer bez oblečenia, zvyčajne len v bielej bedrovej zástere fundoshi, a podstupujú hlučný, chladný a fyzicky náročný rituál za šťastie, očistenie a dobrý rok.
Samotné slovo matsuri v Japonsku neznamená len „oslavu“ v dnešnom zmysle. Britannica pripomína, že ide najmä o náboženské a spoločenské festivaly späté so šintoistickou tradíciou, pri ktorých má dôležité miesto očista tela aj ducha. Účastníci sa často pripravujú rituálnym umývaním či inou formou očistenia ešte pred hlavnou časťou obradu. To je dôležité aj pri takzvaných „nahých festivaloch“, ktoré zvonka pôsobia divoko, ale vo svojom základe sú starým rituálom, nie lacnou provokáciou.
Najslávnejším príkladom je Saidaiji Eyo v meste Okayama. Oficiálne turistické zdroje z Okayamy uvádzajú, že sa koná každoročne v tretiu februárovú sobotu v chráme Saidaiji Kannon-in a patrí medzi najznámejšie japonské „čudné“ či nezvyčajné festivaly. Má viac než 500-ročnú históriu a zúčastňujú sa na ňom tisíce mužov v tradičných fundoshi, ktorí bojujú o dvojicu posvätných drevených talizmanov.
Práve tu vzniká ten najväčší kultúrny šok. Keď sa povie „festival nahých mužov“, veľa ľudí si predstaví čisto výstrednú atrakciu. Lenže v skutočnosti ide o zimný rituál, kde sa muži tlačia v dave, kričia, oblievajú sa studenou vodou a čakajú na okamih, keď kňaz hodí do temnej haly posvätné predmety. Podľa oficiálnej stránky Japan National Tourism Organization sa v Saidaiji Eyo najprv objaví stovka menších tyčiniek a potom dvojica hlavných shingi. Kto ich získa, má si odniesť šťastie. V preklade: nejde o predstavenie pre efekt, ale o hlučný súboj o priazeň osudu.
Bizarné na tom je aj to, ako veľmi vážne sa celý rituál berie. Zvonka to môže pôsobiť takmer absurdne: február, zima, tisíce polonahých tiel natlačených v jednom priestore a boj o drevené predmety v tme. Lenže práve táto fyzická nepohoda je súčasťou významu. Očista, odolnosť, kolektívne vypätie a nádej na šťastnejší rok tu idú ruka v ruke. Festival teda nefunguje napriek svojej zvláštnosti, ale práve vďaka nej.
A Saidaiji nie je jediný. Japonská oficiálna turistická stránka opisuje aj Konomiya Hadaka Matsuri v meste Inazawa v prefektúre Aiči. Ten sa koná podľa lunárneho kalendára vo februári alebo marci a jeho korene siahajú približne 1 250 rokov do minulosti. V tomto prípade má festival výrazne očistný význam: spája sa s odvracaním nešťastia, chorôb a pohromy. Najzvláštnejšou postavou je takzvaný shin-otoko, „boží muž“, ktorého sa ostatní snažia dotknúť, aby naň preniesli svoje nešťastie.
Tu sa už pomenovanie „festival nahých mužov“ blíži realite ešte viac. Kým väčšina účastníkov má aspoň fundoshi, oficiálny opis Konomiya uvádza, že vybraný shin-otoko prichádza medzi dav úplne nahý. Aj preto tento typ festivalu na ľudí mimo Japonska pôsobí tak neuveriteľne: mieša sa v ňom náboženský rituál, telesná odolnosť, davová energia aj zvyk, ktorý by v mnohých krajinách pôsobil nepredstaviteľne.
Zaujímavé je aj to, že tieto festivaly nie sú modernou recesiou. Naopak, ide o tradície s hlbokými koreňmi. Niektoré vznikli ako prosba o šťastie, úrodu, zdravie či ochranu pred epidémiami. To, čo dnes vyzerá ako exotická zvláštnosť, dávalo v pôvodnom kontexte jasný zmysel: komunita sa očistila, spojila a symbolicky sa pokúsila odsunúť nešťastie bokom. V tom je celé hadaka matsuri menej škandalózne a oveľa zaujímavejšie, než sa zdá z jedinej vety o „nahých mužoch“.
Možno je na tom najprekvapivejšie práve to, že názov sľubuje senzáciu, no realita ponúka tradíciu. Áno, v Japonsku naozaj existujú festivaly, kde sa tisíce mužov objavia takmer bez oblečenia. Ale ich zmysel neleží v nahote. Leží v rituáli, očiste, šťastí a v starej predstave, že niekedy sa treba poriadne zatriasť zimou, aby sa nový rok začal lepšie.
