Vysávač nebol od začiatku domáci pomocník. Najprv bol skôr hlučná pouličná atrakcia
Dnes je vysávač úplne bežná vec. Vytiahne sa z komory alebo zo skrine, zapne a za pár minút je po upratovaní. Lenže jeho začiatky boli poriadne neohrabané. Ak by ste chceli vidieť jeden z prvých naozaj účinných modelov, skôr než domácnosť by ste si mali predstaviť koňa, veľký stroj pred domom a dlhé hadice vedené cez okno.
Ak sa pýtame, kto vynašiel vysávač, odpoveď nie je úplne jednoduchá. Už v 19. storočí existovali rôzne ručné čistiace stroje na koberce, no prvý veľký prelom urobil Hubert Cecil Booth, britský inžinier, ktorý v roku 1901 prišiel s motorovým strojom založeným na sacom princípe. To bolo dôležité, pretože viaceré skoršie zariadenia prach skôr rozfukovali alebo mechanicky zametali, než aby ho naozaj vysávali. Smithsonian dokonca pripomína, že americký vynálezca John S. Thurman mal v roku 1899 motorový „pneumatický renovátor kobercov“, ale ten prach v podstate vyfukoval prúdom vzduchu. Booth práve v tom videl problém a rozhodol sa urobiť pravý opak: nevyfukovať, ale nasať.
Ako jeho stroj fungoval? Boothov slávny model, prezývaný Puffing Billy, stál vonku pred budovou. Poháňal ho najprv benzínový motor, neskôr aj elektrický, a vzduch s prachom sa cez dlhé hadice nasával dovnútra cez filter. Science Museum uvádza, že obsluha viedla hadice cez okná a dvere, zatiaľ čo ľudia na ulici sa pozerali na celý ten zvláštny výjav skoro ako na predstavenie. Základný princíp bol pritom už veľmi podobný dnešným vysávačom: vzduch sa nasaje, prach sa zachytí a čistejší vzduch sa vyfukuje von zo stroja.
A prečo prvé modely neboli vôbec praktické? Lebo boli obrovské, drahé, hlučné a nevhodné do bežného bytu. Science Museum píše, že Boothov stroj bol luxusná služba pre bohatšie domácnosti, nie spotrebič, ktorý by si človek len tak odložil do komory. Smithsonian zas dodáva, že ešte starší McGaffeyho „Whirlwind“ z roku 1869 bol ručný, ťažkopádny a muselo sa naraz ho tlačiť aj zároveň krútiť kľukou, takže jednoduchšia metla často vyšla praktickejšie. Inak povedané: prvé vysávače síce ukázali správny smer, ale bežnému človeku veľa práce neušetrili.
Skutočne použiteľný domáci vysávač prišiel až neskôr, keď sa stroje zmenšili, stíchli a zlacneli. No práve na prvých nepraktických modeloch je najzaujímavejšie to, že aj veľký a trochu smiešny stroj dokázal zmeniť spôsob, akým sa čistili domácnosti. A to je pri vynálezoch časté: najprv vyzerajú zvláštne, až potom sa stanú samozrejmosťou.
