Prečo niekto hreje ako radiátor a iný stále mrzne
Stačí si sadnúť vedľa dvoch ľudí na gauč a človek si všimne zvláštnu vec: jeden doslova sála teplo a druhý má studené ruky aj pod dekou. Pritom nejde o žiadnu mágiu. Ľudské telo si teplo vyrába neustále a zároveň sa ho snaží udržať alebo naopak vypustiť von. Rozdiel je v tom, že u každého to beží trochu inak.
Teplo vzniká hlavne pri metabolizme. To je súbor chemických procesov, pri ktorých telo spracúva živiny a vyrába energiu pre základné funkcie, ako je dýchanie, činnosť srdca, mozgu či orgánov. Inak povedané: aj keď človek len sedí a nič nerobí, telo stále „páli palivo“ a pri tom vzniká teplo. Veľká časť dennej spotreby energie ide práve na tieto základné procesy v pokoji.
Ďalší veľký zdroj tepla sú svaly. Keď sa človek hýbe, svaly spotrebúvajú energiu a jej časť sa mení na teplo. Preto sa po chôdzi, behu alebo práci človek zahreje. Ešte výraznejšie je to pri triaške. Keď je telu zima, mozog spustí rýchle, mimovoľné sťahy svalov, teda chvenie, ktorého cieľom je jediné: vyrobiť viac tepla. Triaška, je vlastne núdzový ohrievač zabudovaný priamo v tele.
To celé riadi najmä hypotalamus, malá časť mozgu, ktorá funguje ako telesný termostat. Sleduje, či telo nie je príliš studené alebo príliš teplé, a podľa toho spúšťa reakcie. Keď je teplo, podporí potenie a rozšírenie cievy pod kožou, aby sa teplo ľahšie dostalo von. Keď je zima, naopak presmeruje viac krvi do stredu tela a môže spustiť triašku, aby sa teplo šetrilo a vyrábalo.
A teraz tá zaujímavá časť: človek, ktorý „hreje viac“, nemusí vždy naozaj vyrábať oveľa viac tepla. Niekedy len viac tepla púšťa na povrch tela. Keď sú cievy v koži rozšírené, koža je teplejšia na dotyk a človek pôsobí ako „radiátor“. Keď sú stiahnuté, ruky či nohy môžu byť studené, aj keď jadro tela je teplé. Preto sa môže stať, že niekto má teplé dlane a druhý ľadové prsty, hoci obaja sedia v tej istej miestnosti.
Rozdiel robí aj metabolické tempo a množstvo svalovej hmoty. Svaly spaľujú energiu aj v pokoji, takže človek s väčším podielom svalov môže mať o niečo vyšší pokojový výdaj energie než človek s menším podielom svalov. Netreba si to však predstavovať tak, že svalnatý človek je automaticky rozpálený ako pec. Rozdiel býva skôr mierny. Oveľa viac spraví pohyb, aktuálna aktivita, stres, teplota prostredia, oblečenie alebo to, či sa telo práve snaží chladiť.
Svoje zohráva aj typ tukového tkaniva. Okrem bežného bieleho tuku máme aj hnedý tuk, ktorý vie vytvárať teplo bez toho, aby museli pracovať svaly. Najdôležitejší je u novorodencov, ale malé množstvá majú aj dospelí. Aktivuje sa najmä pri chlade a pomáha telu zahriať sa ešte pred výraznou triaškou. Nie je to hlavný dôvod, prečo je niekto „teplejší“ na dotyk, ale do skladačky termoregulácie určite patrí.
Na pocit tepla vplývajú aj hormóny. Typický príklad je štítna žľaza. Keď je jej činnosť zvýšená, metabolizmus sa zrýchli a človek môže mať pocit, že mu je stále teplo, viac sa potí a horšie znáša horúčavu. Pri zníženej činnosti štítnej žľazy je to často naopak a človek býva zimomravejší. To je aj dôvod, prečo sa nedá všetko zvaliť len na jednu vec. Niekedy za tým naozaj stojí biológia, niekedy aj zdravotný problém.
A ešte jedna drobnosť, na ktorú sa ľahko zabúda: pocit tepla nie je to isté ako skutočná výroba tepla. Niekto môže byť teplejší na dotyk, ale pritom len viac prekrvuje kožu. Niekto iný môže teplo vytvárať intenzívnejšie, ale zároveň ho dobre odvádza potením, takže nepôsobí tak „horúco“. Do toho vstupuje vek, pohyb, jedlo, stres, hormóny aj samotné vnímanie chladu a tepla. Preto neexistuje jeden jednoduchý dôvod, prečo jeden človek hreje viac než druhý. Je to kombinácia výroby tepla, jeho strát a toho, ako telo všetko riadi.
Telo má vlastné kúrenie
Ľudské telo je v podstate veľmi šikovný vykurovací systém. Teplo vyrába metabolizmom, svalmi a čiastočne aj špeciálnym tukovým tkanivom. Mozog priebežne rozhoduje, či treba kúriť viac, alebo sa radšej ochladiť cez kožu a pot. A to, že niekto „hreje“ viac, nemusí znamenať len rýchlejší metabolizmus. Často ide aj o to, koľko tepla práve pustí na povrch. Ak sa však niekomu dlhodobo zdá, že je nezvyčajne zimomravý alebo mu je stále extrémne teplo, už to nie je len kuriozita, ale aj dobrý dôvod spomenúť to lekárovi.
