Skúste si predstaviť, koľkokrát za deň napíšete alebo poviete „OK“. V správe, v práci, doma, pri potvrdení stretnutia, pri objednávke, pri hádke aj pri zmieri. Je to také obyčajné slovo, že nad ním človek vôbec nerozmýšľa.
A práve preto je jeho príbeh taký zaujímavý: slovo „OK“ nevzniklo ako jazykové pravidlo ani ako starobylý výraz. Podľa dnes najčastejšie prijímaného vysvetlenia vzniklo v USA v 19. storočí ako vtipná skratka z naschvál zle napísaného „all correct“, ako „oll korrect“.
Keď bola móda písať schválne zle
Dnes si ľudia robia srandu zo slov ako „kewl“, „lol“ alebo z rôznych skratiek v správach. V Amerike koncom 30. rokov 19. storočia fungovalo niečo podobné. V novinách a medzi vzdelanejšími mestskými kruhmi bola móda vytvárať skratky a zároveň sa hrať so zámerne pokriveným pravopisom. Nešlo o chybu z nevedomosti, ale o druh dobového humoru.
Práve v tomto prostredí vzniklo aj „O.K.“. Namiesto „all correct“ sa žartovne napísalo „oll korrect“ a z toho sa spravila skratka. Merriam-Webster aj HISTORY uvádzajú, že prvé známe tlačené použitie sa spája s novinami Boston Morning Post z 23. marca 1839.
To je na tom celé krásne: jedno z najznámejších slov planéty sa zrejme narodilo ako niečo, čo by sme dnes pokojne nazvali interným vtipom redakcie. Nie ako slávnostný jazykový vynález, ale skôr ako „hehe, toto je schválne zle a ešte to aj skrátime“.
Prečo práve toto prežilo, keď iné skratky zmizli?
Lebo malo šťastie. A aj dobré načasovanie.
V tom čase vznikalo viac podobných skratiek, ale väčšina zapadla prachom. Merriam-Webster spomína aj iné dobové príklady, ktoré sa neuchytili. „OK“ však malo výhodu: bolo krátke, zvukovo jednoduché a dalo sa použiť skoro všade. Znamenalo niečo ako „v poriadku“, „sedí“, „súhlasí“, „platí“. Bolo praktické.
Potom prišla politika. A tá z malého vtipu spravila veľkú vec.
Do hry vstúpil prezident a „Old Kinderhook“
V prezidentských voľbách v roku 1840 sa meno „OK“ spojilo s Martinom Van Burenom, ktorého prezývali Old Kinderhook podľa jeho rodného mesta Kinderhook v štáte New York. Jeho podporovatelia zakladali takzvané OK Clubs a slogan výraz ešte viac zviditeľnil. Dôležité je, že podľa moderného výkladu nevzniklo „OK“ z tejto prezývky, ale volebná kampaň mu pomohla rozšíriť sa medzi ľudí.
To je asi najväčší detail, na ktorom sa ľudia zvyknú pomýliť. Mnohí si myslia, že „OK“ znamenalo pôvodne len „Old Kinderhook“. Nie je to však vysvetlenie, ktoré dnes jazykovedci zvyčajne považujú za pôvodný vznik slova. Skôr ide o moment, ktorý skratke veľmi pomohol dostať sa medzi ľudí.
Boli aj iné teórie?
Áno, a dosť veľa.
Roky sa objavovali rôzne nápady, od indiánskych jazykov až po cudzie slová z Európy či Afriky. Smithsonian pripomína, že niektorí vedci v minulosti navrhovali aj viacnásobný pôvod alebo súbeh viacerých vplyvov. No zároveň dodáva, že výskum jazykovedca Allena Walkera Reada, ktorý vystopoval „OK“ do Bostonu roku 1839, zostáva jedným z najpresvedčivejších vysvetlení. Merriam-Webster jeho výklad tiež berie ako základ moderného príbehu tohto slova.
Inými slovami: pri „OK“ sa síce kedysi špekulovalo kadečo, ale dnes sa najčastejšie prijíma verzia s „oll korrect“. Nie preto, že by znela najromantickejšie, ale preto, že na ňu sedí historická stopa v dobových novinách.
Jeden detail, ktorý to celé robí ešte lepším
Predstavte si, že by sa dnes z recesie ujala nejaká hláška zo správ alebo zo sociálnych sietí a o dvesto rokov by ju používal skoro celý svet. Presne tak trochu pôsobí príbeh „OK“.
Slovo, ktoré začalo ako jazyková sranda v jednej dobe, dnes funguje takmer všade. Používa sa v bežnej reči, v písaní, v technike, v obchode, v letectve, vo filmoch aj v správach medzi kamarátmi. A väčšina ľudí pritom vôbec netuší, že na začiatku stálo schválne pokrivené „all correct“.
Je na tom niečo pekne absurdné. Jazyk si totiž často nevyberá to, čo je najlogickejšie, ale to, čo sa dobre chytí. A „OK“ sa chytilo dokonale. Keď teda najbližšie niekomu odpíšete na správu len stručné „OK“, vlastne používate malý kus jazykovej histórie. 😄
