V aljašskom Whittieri môže mať človek suseda, spolužiaka, predavača aj pracovníka pošty pod tou istou strechou. Väčšina obyvateľov tohto malého mesta totiž žije v jedinej 14-poschodovej budove, ktorá na prvý pohľad pripomína obrovský panelák zasadený medzi zasnežené hory.
Budova sa volá Begich Towers a obsahuje takmer dvesto bytov. Nie je to však iba miesto na bývanie. Nachádza sa v nej obchod, pošta a ďalšie priestory, ktoré obyvatelia bežne využívajú. So školou je dokonca prepojená tunelom.
Mestečko medzi horami a morom
Whittier leží na pobreží Aljašky pri zálive Prince William Sound. Z jednej strany ho obklopuje voda, z druhej prudké horské svahy. Vhodného priestoru na výstavbu tam nie je veľa a miestne počasie dokáže priniesť silný vietor, sneh aj ďalšie nepríjemné podmienky.
Mesto má menej než tristo stálych obyvateľov. Podľa mestského ekonomického plánu ich tam v roku 2023 žilo 255 a väčšina z nich bývala práve v Begich Towers. Presný podiel sa môže časom meniť, preto nie je úplne správne hovoriť, že v dome žije doslova každý. Bežná prezývka „mesto pod jednou strechou“ však nevznikla bez dôvodu.
Whittier je navyše spojený s okolím nezvyčajným tunelom cez horu. Ide o jednopruhový tunel, v ktorom sa striedajú autá a vlaky. Premávka preto funguje podľa určeného harmonogramu a vozidlá musia čakať, kým sa tunel otvorí správnym smerom.
Už cesta domov tak môže pôsobiť trochu ako vstup do uzavretého sveta.
Dom, ktorý pôvodne patril armáde
Begich Towers nevznikol ako moderný experiment so spoločným bývaním. Jeho história siaha do obdobia druhej svetovej vojny a studenej vojny, keď malo mesto strategický význam pre americkú armádu.
Armáda si Whittier vybrala ako chránený prístav a zásobovací bod. Vybudovala železničné spojenie cez hory a neskôr aj mohutné budovy pre vojakov, civilných pracovníkov a ich rodiny. Jednou z nich bol 14-poschodový Hodge Building, ktorý dnes poznáme ako Begich Towers.
Keď sa armáda z oblasti stiahla, počet obyvateľov výrazne klesol. Veľký obytný dom však zostal a postupne sa zmenil na civilné bývanie. V prostredí s malým množstvom dostupnej pôdy a náročným počasím bolo praktické sústrediť veľkú časť obyvateľov na jedno miesto.
Dnes má budova 196 bytových jednotiek. Okrem nej sú v meste aj iné obytné budovy, zariadenia pri prístave, hotely a menšie prevádzky. Whittier teda nie je doslova jeden dom stojaci úplne osamote. Begich Towers však jednoznačne tvorí jeho obytné centrum.
Život, v ktorom je premávka vo výťahu
Na živote v Begich Towers je zvláštne najmä to, ako veľmi sa mestské vzťahy sústreďujú do jedných chodieb a výťahov.
Cesta k susedom nevedie cez ulicu, ale cez poschodie. Mnohé deti bývajú v rovnakom dome ako ich spolužiaci. Človek môže cestou po poštu alebo do obchodu stretnúť veľkú časť mesta bez toho, aby si obliekol zimnú bundu.
Budova je so školou spojená podzemným priechodom, takže žiaci sa tam môžu dostať bez bežnej cesty vonkajším prostredím. Počas nepríjemného počasia je to veľmi praktické. Zároveň to celému miestu dodáva zvláštnu atmosféru: bytový dom, chodby, škola a každodenné služby pôsobia ako jedno malé vnútorné mesto.
Takéto bývanie má však aj menej romantickú stránku. V malej komunite je málo anonymity a susedia sa stretávajú neustále. Technický stav jedinej dominantnej obytnej budovy je navyše dôležitý pre takmer celé mesto. Keď vznikne problém s výťahom, kúrením alebo inou spoločnou časťou, netýka sa iba jedného vchodu, ale veľkej časti obyvateľov.
Mestské dokumenty preto hovoria aj o potrebe ďalšieho bývania. Koncentrácia ľudí v jednom starnúcom objekte je síce unikátna, no môže obmedzovať rozvoj mesta a odrádzať ľudí, ktorí by uprednostnili bežnejší spôsob života.
Vonku malé mesto, v lete rušný prístav
Whittier môže počas zimy pôsobiť odrezane a veľmi pokojne, no v lete sa jeho charakter mení. Slúži ako prístav, východiskový bod pre plavby, rybolov a návštevy okolitej prírody. Počet ľudí prichádzajúcich cez tunel preto v letných mesiacoch výrazne rastie.
To vytvára zvláštny kontrast. Cez deň môžu prístavom prechádzať davy návštevníkov, zatiaľ čo skutočných obyvateľov mesta je len niekoľko stoviek a väčšina sa večer vráti do tej istej budovy.
Jedna strecha, celé susedstvo
Whittier nie je futuristické mesto uzavreté v obrovskom mrakodrape. Má prístav, cesty, školu, pracoviská aj budovy mimo Begich Towers. Napriek tomu tu vznikol spôsob života, ktorý inde pôsobí takmer nepredstaviteľne.
Väčšina mesta sa stretáva v jednom výťahu, býva na spoločných chodbách a počas zlého počasia môže vybaviť časť bežného života bez toho, aby vyšla von.
Whittier tak ukazuje, že mesto nemusí byť rozložené do desiatok ulíc. Niekedy sa takmer celé susedstvo zmestí do jedného domu.
