Keď sa povie, že nejakou chorobou trpí napríklad 1 %, 3 % alebo 7 % populácie, znie to dosť sucho. Človek si také číslo prečíta, prikývne a o pár sekúnd ho zabudne.
Lenže keď sa to isté číslo premietne do bežného života, zrazu vyzerá úplne inak.
Predstavte si plné kino, reštauráciu, futbalový zápas v malom meste alebo veľký štadión. Medzi ľuďmi, ktorí tam sedia, stoja, smejú sa, rozprávajú alebo čakajú v rade, môžu byť aj ľudia s diagnózami, ktoré navonok vôbec nevidno.
Upozornenie: Tento článok nehovorí, že v každom kine alebo na každom zápase sedí presne toľko chorých ľudí. Ide o približné štatistické prepočty podľa dostupných údajov pre Slovensko. Deti, dospelých aj seniorov berieme ako jednu spoločnú populáciu, aby sa čísla dali ľahšie predstaviť.
Našim cieľom nie je nikoho strašiť. Skôr ukázať, že vážne choroby nie sú len vzdialené tabuľky. Často sú oveľa bližšie, než si bežne uvedomujeme. 🧠
Ako sme to počítali?
Na Slovensku žije približne 5,42 milióna obyvateľov. Ak má určitú diagnózu napríklad 54-tisíc ľudí, je to približne 1 % populácie.
To potom znamená, že v skupine 100 ľudí by štatisticky vychádzal asi 1 človek s touto diagnózou. V kine so 180 ľuďmi by to boli približne 2 ľudia. Na podujatí s 1 000 ľuďmi asi 10 ľudí.
Je to extrémne zjednodušenie. V skutočnosti záleží na veku, pohlaví, životnom štýle, regióne, dedičnosti aj na tom, či sa pozeráme na ľudí aktuálne liečených, ľudí sledovaných v ambulanciách, alebo nové prípady za rok.
Ale na druhej strane práve takéto jednoduché prirovnania pomáhajú dostať štatistiku z papierov do reality.
Choroby, ktoré by sa objavili už v menšej miestnosti
Pri niektorých diagnózach netreba veľký štadión. Stačí väčšia reštaurácia, čakáreň alebo plný fastfood.
Srdcovo-cievne ochorenia sú na Slovensku veľmi časté. Kardiologické ambulancie v roku 2024 sledovali viac než 767-tisíc pacientov. Ak by sme si predstavili reštauráciu so 40 ľuďmi, štatisticky by tam vychádzalo približne 5 až 6 ľudí sledovaných u kardiológa.
Do tejto veľkej skupiny patria rôzne problémy so srdcom a cievami. Napríklad vysoký tlak, poruchy srdcového rytmu, ischemická choroba srdca alebo zlyhávanie srdca.
Ischemická choroba srdca je už konkrétnejšia diagnóza. V roku 2024 bolo v kardiologických ambulanciách sledovaných vyše 182-tisíc pacientov. V kine so 180 ľuďmi by to štatisticky vychádzalo asi na 6 ľudí.
Chronické zlyhávanie srdca malo v rovnakých štatistikách viac než 55-tisíc sledovaných pacientov. V kine so 180 ľuďmi by to boli približne 2 ľudia. To je dosť silná predstava, pretože taký človek nemusí na prvý pohľad vyzerať chorý.
Cukrovka je ďalšia veľmi častá diagnóza. NCZI uvádzalo viac než 349-tisíc sledovaných pacientov s cukrovkou. V malej reštaurácii so 40 ľuďmi by to štatisticky vychádzalo približne na 2 až 3 ľudí.
A pritom cukrovka nemusí byť navonok vôbec viditeľná. Človek môže normálne pracovať, chodiť medzi ľudí, vyzerať zdravo, no zároveň denne riešiť liečbu, stravu, hladinu cukru a možné komplikácie.
Choroby, ktoré by sme našli v kine
Kino je dobrá predstava. Nie je to obrovský dav, ale už nejde ani o malú skupinku ľudí. Povedzme, že je v ňom 180 ľudí.
Pri rakovine treba byť v prepočtoch opatrný, lebo rakovina nie je jedna choroba. Je to veľká skupina rôznych druhov zhubných nádorov. Navyše sa dá počítať rôzne: nové prípady za rok, ľudia v liečbe, ľudia po liečbe alebo ľudia, ktorí žijú s diagnózou v posledných rokoch.
Podľa európskeho onkologického profilu mala Slovenská republika päťročnú prevalenciu približne 1 642 prípadov rakoviny na 100 000 obyvateľov. Zjednodušene povedané: v kine so 180 ľuďmi by štatisticky vychádzali asi 3 ľudia, ktorým bola v posledných piatich rokoch diagnostikovaná rakovina a stále žijú.
To je presne ten moment, keď suché percento dostane ľudskú podobu. V kine nesedia len „diváci“. Môžu tam sedieť aj ľudia po chemoterapii, po operácii, v remisii alebo počas liečby.
Astma patrí medzi časté chronické ochorenia dýchacích ciest. V roku 2024 sa na Slovensku liečilo vyše 139-tisíc pacientov s bronchiálnou astmou. V kine so 180 ľuďmi by to vychádzalo približne na 4 až 5 ľudí.
Chronické ochorenia obličiek a ďalšie ochorenia sledované nefrológmi sa týkali viac než 148-tisíc pacientov. V kine so 180 ľuďmi by to štatisticky znamenalo asi 5 ľudí s ochorením obličiek sledovaným v nefrologickej starostlivosti.
CHOCHP, teda chronická obštrukčná choroba pľúc, je vážne pľúcne ochorenie, ktoré sa často spája s dlhodobým fajčením, ale nie iba s ním. Na Slovensku sa uvádza približne 80-tisíc liečených pacientov. V kine so 180 ľuďmi by to vychádzalo asi na 2 až 3 ľudí.
Epilepsia sa na Slovensku uvádza približne v desiatkach tisíc pacientov, často okolo 60- až 68-tisíc ľudí. V kine so 180 ľuďmi by štatisticky mohli vychádzať približne 2 ľudia s epilepsiou.
A opäť platí: navonok to nemusí byť nijako vidieť.
Keď sa presunieme na podujatie s 1 000 ľuďmi
Niektoré choroby sú menej časté, ale stále dostatočne rozšírené na to, aby sa vyskytli v väčšom dave.
Predstavme si futbalový zápas v malom meste alebo väčšie obecné podujatie, kde je 1 000 ľudí.
Skleróza multiplex sa týka vyše 16-tisíc ľudí na Slovensku. V skupine 1 000 ľudí by to štatisticky vychádzalo približne na 3 ľudí.
Parkinsonova choroba mala v roku 2024 v neurologických ambulanciách takmer 22-tisíc sledovaných pacientov. V skupine 1 000 ľudí by to boli približne 4 ľudia.
Reumatoidná artritída sa uvádza približne u 26-tisíc dospelých pacientov na Slovensku. V dave 1 000 ľudí by to vychádzalo asi na 5 ľudí. Nejde pritom o obyčajné „bolenie kĺbov“, ale o vážne autoimunitné ochorenie.
Alzheimerova choroba a príbuzné demencie sa často odhadujú približne na 50- až 60-tisíc ľudí na Slovensku. V skupine 1 000 ľudí by to mohlo predstavovať asi 10 ľudí. Pri tejto diagnóze však treba myslieť na to, že sa oveľa častejšie týka vyššieho veku, takže v skupine seniorov by číslo vyzeralo úplne inak než medzi mladými ľuďmi.
Schizofrénia a psychotické poruchy sú citlivá téma, pri ktorej je dôležité nepodporovať predsudky. Často sa uvádza, že schizofrénia postihuje približne 1 % populácie. Pri veľmi hrubom prepočte by to v skupine 1 000 ľudí znamenalo okolo 9 až 10 ľudí. Nie každý je však diagnostikovaný, nie každý je v rovnakej fáze ochorenia a nie každý potrebuje rovnakú formu pomoci.
Duševné zdravie je bližšie, než si myslíme
Duševné poruchy bývajú neviditeľné ešte viac než mnohé telesné ochorenia.
V roku 2024 bolo v psychiatrických ambulanciách na Slovensku vyšetrených viac než 404-tisíc osôb so stanovenou diagnózou. V reštaurácii so 40 ľuďmi by to štatisticky vychádzalo približne na 3 ľudí.
Najčastejšie išlo o afektívne poruchy, kam patria napríklad depresívne poruchy, a o neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy, kam patria aj úzkostné ťažkosti.
Ak by sme sa pozreli len na tieto dve veľké skupiny, v kine so 180 ľuďmi by mohli štatisticky vychádzať približne 4 ľudia s afektívnymi poruchami a ďalší 3 až 4 ľudia s úzkostnými, stresovými alebo podobnými poruchami.
To neznamená, že každý z nich sa cíti rovnako zle alebo má rovnaký priebeh. Znamená to skôr to, že psychické ťažkosti nie sú výnimočná rarita. Sú súčasťou života mnohých ľudí.
Niektoré choroby sa počítajú skôr na veľké davy
Pri zriedkavejších alebo menej častých diagnózach už kino nestačí. Tam si treba predstaviť väčší dav.
HIV infekcia patrí na Slovensku medzi menej časté diagnózy. Od začiatku monitorovania v roku 1985 do konca roka 2024 bolo registrovaných spolu 1 665 prípadov HIV infekcie u občanov aj cudzincov. Keď si predstavíme festival s 5 000 ľuďmi, štatisticky by to pri takomto type prepočtu vychádzalo približne na 1 až 2 ľudí.
Tu je dôležité písať citlivo. HIV nie je dôvod na stigmu. Moderná liečba výrazne zmenila život ľudí s touto diagnózou a pri správnej liečbe môžu žiť dlhý a plnohodnotný život.
ALS, teda amyotrofická laterálna skleróza, je veľmi obávané, ale zriedkavé ochorenie. Presné štatistiky pre Slovensko nie sú jednoduché, no pacientske zdroje často uvádzajú odhad približne 450 až 500 ľudí. Na veľkom futbalovom štadióne s 25-tisíc ľuďmi by to štatisticky vychádzalo približne na 2 ľudí.
A práve tu vidno zaujímavý rozdiel. Niektorých chorôb sa ľudia veľmi boja, no sú zriedkavé. Iné možno nepôsobia tak dramaticky, ale v populácii sú omnoho častejšie.
Mŕtvica je trochu iný prípad
Pri cievnej mozgovej príhode, teda mŕtvici, je lepšie pozerať sa skôr na nové prípady za rok než na jednoduchý počet ľudí „žijúcich s diagnózou“.
V roku 2024 bolo v Registri cievnych mozgových príhod evidovaných 11 605 pacientov s mŕtvicou. Keď si to predstavíme ako ročný výskyt, na podujatí s 1 000 ľuďmi by to štatisticky vychádzalo približne na 2 ľudí za rok.
Nie je to teda tak, že v tej skupine práve teraz sedia dvaja ľudia s akútnou mŕtvicou. Skôr to znamená, že pri veľkej populácii sa takéto prípady objavujú pravidelne a vo väčších skupinách ľudí už prestávajú byť abstraktné.
Suché percento verzus reálny človek
Keď sa povie 0,3 %, 1 % alebo 7 %, znie to ako nudná štatistika.
Ale keď sa povie, že v malej reštaurácii môžu byť dvaja až traja ľudia s cukrovkou, v kine niekoľko ľudí s onkologickou diagnózou, na obecnom futbalovom zápase niekoľko ľudí so sklerózou multiplex alebo Parkinsonovou chorobou, zrazu je to iné.
Tieto choroby nie sú „niekde ďaleko“. Sú medzi nami. V práci, v škole, v autobuse, v obchode, na tribúne aj v rade pri pokladni.
A často ich vôbec nevidno.
Choroby majú tvár, aj keď ju neukazujú
Tento článok nemá vyvolať strach. Má skôr pripomenúť, že za každým zdravotníckym číslom je konkrétny človek.
Niekto, kto čaká na výsledky. Niekto, kto berie lieky. Niekto, kto sa tvári normálne, ale má za sebou ťažké obdobie. Niekto, kto sa učí žiť s diagnózou, ktorú si nevybral.
Keď si štatistiku premietneme do kina, reštaurácie alebo na štadión, choroby prestanú byť len percentá. Dostanú reálnejšiu podobu.
A možno práve to je dobrý dôvod nezatvárať pred nimi oči. Nie preto, aby sme sa báli, ale aby sme boli k sebe aj k druhým o niečo všímavejší. ❤️
