Otázka „aké IQ majú zvieratá?“ znie lákavo, ale má jeden háčik. Ľudské IQ je test vytvorený pre ľudí, nie pre delfíny, vrany ani chobotnice. Vedci preto pri zvieratách väčšinou nehovoria o jednom univerzálnom čísle, ale skôr o kognitívnych schopnostiach: o pamäti, riešení problémov, učení, používaní nástrojov, sociálnej inteligencii či sebauvedomení. A práve preto neexistuje jeden poctivý „IQ rebríček zvierat“, ktorý by fungoval rovnako spoľahlivo ako pri ľuďoch.
Inak povedané: zvieratá sa nedajú fér zoradiť jedným číslom od najmúdrejšieho po „najhlúpejšie“. Šimpanz môže excelovať v práci s nástrojmi a sociálnom učení, delfín v sociálnej pamäti a sebapoznávaní, vrana v technických úlohách a chobotnica v riešení problémov úplne iným, veľmi nečakaným spôsobom. Keď teda niekto povie „toto zviera má také a také IQ“, znie to síce efektne, ale vedecky je to veľmi zjednodušené.
To však neznamená, že sa o inteligencii zvierat nedá hovoriť vôbec. Dá. Len je rozumnejšie hovoriť o tom, ktoré druhy opakovane vynikajú v rôznych typoch úloh. Ak by sme teda mali spraviť praktický rebríček TOP najinteligentnejších zvierat, nebol by to zoznam „najvyšších IQ“, ale skôr druhov, ktoré vedcov dlhodobo prekvapujú tým, čo všetko dokážu.
Kto sa najčastejšie objavuje na vrchole?
1. Šimpanzy
Šimpanzy patria medzi úplnú špičku najmä preto, že výborne riešia problémy, používajú nástroje a učia sa jeden od druhého. Britannica opisuje, že používajú rôzne nástroje v rôznych situáciách, napríklad „lovia“ termity pomocou stebiel či vetvičiek a pri tvrdých orechoch využívajú kamene alebo drevo. Pri veľkých opiciach sa navyše často spomína aj komplexné sociálne správanie a vysoká schopnosť učiť sa.
2. Delfíny
Delfíny sú fascinujúce najmä svojou sociálnou inteligenciou, pamäťou a sebauvedomením. Výskum zverejnený cez PubMed ukázal správanie zodpovedajúce zrkadlovému sebapoznaniu a Britannica uvádza, že delfíny majú mimoriadne dlhú sociálnu pamäť a dokážu rozpoznať signály známych jedincov aj po veľmi dlhom čase. To z nich robí jedného z najsilnejších kandidátov na „zvieraciu inteligentnú elitu“.
3. Slony
Slony sa v takýchto rebríčkoch neobjavujú len preto, že majú veľký mozog. Dôležité je, že v experimentoch preukázali aj zrkadlové sebapoznanie, čo sa berie ako jeden z náročnejších testov sebauvedomenia. Štúdia v PNAS opísala úspešné sebapoznanie u ázijského slona a Britannica ich zároveň radí medzi zvieratá s veľmi silnou sociálnou a problémovou inteligenciou.
4. Vrany a ďalšie krkavcovité vtáky
Ak niekto ešte stále berie vtáky ako „malé mozgy na krídlach“, vrany a havrany sú krásny protiargument. Britannica uvádza, že niektoré vrany používajú nástroje na získavanie potravy z úzkych škár a zároveň rozlišujú geometrické tvary. Výskumy v Scientific Reports navyše ukázali, že kapacita pracovnej pamäti u vrán môže byť prekvapivo podobná opiciam. To je dosť silná kombinácia technickej aj mentálnej šikovnosti.
5. Chobotnice
Chobotnica je asi najväčší outsider medzi „geniálnymi zvieratami“, pretože nejde o cicavca ani vtáka. A predsa sa objavuje takmer v každej vážnej debate o zvieracej inteligencii. Britannica pripomína pozorovanie, pri ktorom si žilkované chobotnice nosili polovice kokosových škrupín a používali ich ako prenosný úkryt, čo sa považuje za zdokumentovaný príklad používania nástroja u bezstavovca. Scientific American zasa opisuje, že chobotnice sa učia riešiť bludiská, odlišovať prostredia a dokonca otvárať nádoby s potravou.
Na tomto rebríčku je dôležité ešte niečo: poradie nie je absolútna pravda. Závisí od toho, čo presne myslíme pod slovom inteligencia. Ak dáte dôraz na sociálny život, vysoko vyjdú delfíny a slony. Ak na nástroje a fyzické riešenie problémov, budú žiariť šimpanzy a vrany. Ak chcete vidieť úplne netradičný typ inteligencie, do hry vstúpi chobotnica. Preto sa vedci čoraz viac vyhýbajú jednoduchému výroku „toto je najinteligentnejšie zviera po človeku“ a radšej hovoria o rôznych formách inteligencie.
Pre bežného človeka sa to dá prirovnať asi takto: pýtať sa na IQ zvierat je trochu podobné, ako keby ste chceli jedným číslom porovnať matematika, hudobníka, šachistu a mechanika. Každý môže byť brilantný, ale v inom type úloh. Zvieratá to majú podobne. Niektoré sú výborné v sociálnych vzťahoch, iné v navigácii, ďalšie v manipulácii s predmetmi alebo v pamäti. Jedno číslo to celé jednoducho nevystihne.
Nie IQ, ale rôzne druhy rozumu
Ak si z toho chcete odniesť jednu vec, tak túto: zvieratá nemajú „IQ tabuľku“ ako ľudia, ale mnohé z nich majú schopnosti, ktoré sú naozaj ohromujúce. Šimpanzy, delfíny, slony, vrany či chobotnice nevyhrávajú preto, že by mali pridelené nejaké tajomné číslo. Vyhrávajú preto, že v experimentoch aj v prírode opakovane ukazujú pamäť, učenie, nástroje, sebauvedomenie alebo riešenie problémov na úrovni, ktorá vedcov núti prehodnocovať, čo všetko vlastne znamená byť „inteligentný“. 🧠🐙🐬🦍🐘🐦
