Dnes je škorica úplne bežná vec. Stojí pár eur, nájde sa v obchode medzi koreninami a často skončí v jablkovom koláči, na ryžovom nákype, v perníkoch alebo vo vianočnom punči.
Lenže kedysi bola škorica úplne iná liga.
Nebola to obyčajná hnedá palička v kuchynskej zásuvke. Bola to vzácna, drahá a tajomná surovina, ktorá sa používala pri náboženských obradoch, v medicíne, pri balzamovaní aj ako luxusné dochucovadlo. V niektorých obdobiach bola tak cenená, že sa o nej hovorí ako o korení hodnotnejšom než zlato.
A to už je na niečo, čo dnes sypeme na krupicovú kašu, celkom slušná kariéra.
Škorica nebola vždy „korenie z obchodu“
Škorica sa získava z vnútornej časti kôry škoricovníka. Keď sa táto kôra usuší, zvinie sa do známych škoricových tyčiniek alebo sa zomelie na prášok.
Dnes to znie jednoducho. Lenže v minulosti bola cesta škorice do Európy dlhá, drahá a plná obchodných tajomstiev.
Škorica a príbuzná kasia sa dostávali do oblasti Blízkeho východu už veľmi dávno. V starovekom Egypte sa škorica cenila okrem iného aj pri balzamovaní a náboženských rituáloch. V antickom svete patrila medzi vzácny tovar, ktorý necestoval pár kilometrov z vedľajšej dediny, ale cez dlhé obchodné trasy.
A čím dlhšia bola cesta, tým vyššia bola cena.
Tajomstvo zvyšovalo hodnotu
Jedným z dôvodov, prečo bola škorica taká drahá, bolo aj tajomstvo okolo jej pôvodu. Obchodníci si veľmi dobre uvedomovali, že ak nikto presne nevie, odkiaľ vzácne korenie pochádza, dá sa jeho cena udržať vysoko.
Preto sa okolo škorice šírili zvláštne príbehy. Starovekí autori spomínali legendy o tom, že ju vraj zbierali z hniezd obrovských vtákov alebo že pochádzala z nebezpečných, ťažko dostupných miest.
Dnes to znie ako rozprávka na dobrú noc, ale vtedajší zákazník nemal Google, mapy ani jednoduchý spôsob, ako si pôvod korenia overiť.
Ak obchodník povedal, že získať škoricu je extrémne ťažké, exotické a riskantné, cena tomu mohla zodpovedať.
Prečo bola taká žiadaná?
Škorica nebola vzácna len preto, že bola ďaleko. Bola aj praktická a príťažlivá.
Má silnú vôňu, výraznú chuť a v minulosti sa používala nielen v kuchyni, ale aj v parfumoch, obradoch a liečiteľstve. V časoch, keď ľudia nemali moderné konzervovanie, chladničky ani dnešnú hygienu, mali voňavé koreniny obrovské čaro.
Vedeli prekryť pachy, dodať jedlu výraznosť a zároveň pôsobili luxusne. Kto mal škoricu, dával najavo, že má prístup k drahému exotickému tovaru.
Niečo podobné ako keď dnes niekto vytiahne veľmi drahé víno, limitované hodinky alebo kabelku z luxusnej značky. Vtedy mohla podobne zapôsobiť práve nádoba s voňavým korením.
Škorica ako dar pre bohov aj mocných ľudí
V starovekom svete sa vzácne koreniny často nepoužívali len na varenie. Mali aj symbolický význam.
Škorica bola dostatočne vzácna na to, aby sa hodila ako dar pre panovníkov, chrámy alebo božstvá. V niektorých kultúrach sa spájala s obradmi a s predstavou výnimočnosti.
Z dnešného pohľadu je to zvláštne, pretože škoricu vnímame ako niečo domáce a príjemné. Vôňa škorice nám pripomína skôr Vianoce, koláče a kuchyňu. Kedysi však mohla pripomínať diaľky, bohatstvo a moc.
Práve táto zmena je na nej fascinujúca. Z luxusnej suroviny pre vyvolených sa stalo korenie, ktoré si bežne pridávame do kapučína alebo do kaše.
Keď sa luxus presťahoval do kuchyne
Postupom času sa obchodné trasy menili, Európania začali hľadať priame cesty k zdrojom korenín a škorica sa stávala dostupnejšou. Neskôr sa rozšírilo aj pestovanie a obchod s rôznymi druhmi škorice a kasie.
Cena klesala a škorica sa pomaly presunula z oblasti luxusu do bežnej kuchyne.
Dnes už nad tým veľmi nepremýšľame. Otvoríme balenie, nasypeme trochu prášku do cesta a hotovo. No za touto vôňou je história diaľkového obchodu, mýtov, bohatstva a túžby po exotických surovinách.
A práve preto je škorica taká pekná kuriozita. Nie je zaujímavá len tým, ako vonia. Je zaujímavá tým, akú veľkú hodnotu jej ľudia kedysi pripisovali.
Voňavá pripomienka starého sveta
Keď sa najbližšie objaví škorica na koláči alebo v horúcom nápoji, možno už nebude pôsobiť tak obyčajne.
Tá malá hnedá štipka má za sebou poriadne dlhú cestu. Kedysi bola súčasťou obchodných tajomstiev, luxusu a obradov. Bola taká vzácna, že sa v niektorých zdrojoch spomína ako korenie hodnotnejšie než zlato.
Dnes ju má v kuchyni každý.
A možno práve to je na dejinách jedla najzábavnejšie. Veci, ktoré boli kedysi dostupné len bohatým a mocným, sa časom môžu stať úplne bežnou súčasťou nedeľného koláča.
