Pri autách sa často hovorí zvláštnym jazykom. Motor má 110 kW, ale zároveň aj približne 150 koní. Niekto povie, že auto má „len 90 koní“, iný sa pochváli, že má „dvestokoňový motor“. A hoci dnes máme presné technické jednotky, konské sily stále znejú akosi živšie.
Lenže prečo vlastne výkon motora meriame cez kone? Veď motor nie je kôň, nežerie ovos a neoddychuje v stajni. A ak už máme kilowatty, prečo nestačí používať len kW?
V redakcii sme sa pozreli na to, odkiaľ sa konská sila vzala, kto ju vymyslel a prečo sa táto stará jednotka drží pri autách aj v čase elektromobilov.
Najprv: výkon nie je sila
Pri konských silách je trochu mätúce už samotné pomenovanie. Hovoríme „sila“, ale v skutočnosti ide o výkon.
Výkon znamená, ako rýchlo dokáže stroj vykonať prácu alebo premieňať energiu. Inak povedané: nejde len o to, či niečo utiahne, ale aj ako rýchlo to dokáže robiť.
Pri aute výkon ovplyvňuje napríklad to, ako svižne dokáže zrýchľovať, ako dobre zvláda vyššie rýchlosti alebo ako ľahko si poradí pri záťaži. Nie je to však jediný údaj, ktorý rozhoduje o pocite z jazdy. Dôležitý je aj krútiaci moment, hmotnosť auta, prevodovka, otáčky motora a mnoho ďalších vecí.
No ako jednoduché porovnanie motorov sa výkon používa dodnes. A kedysi bolo treba nájsť spôsob, ako výkon stroja vysvetliť ľuďom, ktorí stroje ešte veľmi nepoznali.
James Watt a svet, v ktorom pracovali kone
Pôvod konskej sily sa najčastejšie spája so škótskym inžinierom Jamesom Wattom. Ten žil v 18. storočí a významne zdokonalil parný stroj. Problém bol, že nový stroj bolo treba aj predať.
Dnes by sa výkon motora vysvetľoval cez grafy, certifikáty, normy a technické parametre. Lenže v čase prvých parných strojov ľudia veľmi dobre rozumeli najmä jednému typu „motora“: koňovi.
Kone ťahali vozy, poháňali čerpadlá, pracovali v baniach, mlynoch aj na poliach. Ak niekto vlastnil podnik a používal kone na prácu, zaujímalo ho veľmi praktické porovnanie: koľko koní mi dokáže tento parný stroj nahradiť?
A presne tu bola Wattova geniálna marketingová skratka. Namiesto abstraktnej technickej veličiny ponúkol porovnanie, ktoré ľudia okamžite pochopili.
Jedna konská sila neznamená jeden živý kôň
Dôležitý detail je, že konská sila nie je presný opis výkonu jedného konkrétneho koňa. Kone sú rôzne veľké, silné, unavené, vytrénované a pracujú rôzne dlho.
James Watt sa snažil vytvoriť praktickú jednotku, ktorá by opisovala určitý trvalý pracovný výkon. V britskom systéme sa jedna konská sila definovala ako 33 000 libier zdvihnutých o jednu stopu za jednu minútu. V prepočte to zodpovedá približne 746 wattom.
V kontinentálnej Európe sa však používala aj takzvaná metrická konská sila, známa napríklad ako PS z nemeckého Pferdestärke. Tá je trochu iná: jedna metrická konská sila má približne 735,5 wattu.
Rozdiel medzi týmito jednotkami nie je obrovský, ale existuje. Preto môžu byť pri autách trochu odlišné údaje podľa toho, či sa používa britsko-americké hp, alebo európske PS. V bežnej reči sa to často zleje do jednoduchého slova „kone“.
Na Slovensku sa pri autách zvyčajne myslí práve približná európska metrická konská sila. Preto sa často používa rýchly prepočet:
1 kW je približne 1,36 konskej sily.
Takže motor s výkonom 100 kW má približne 136 koní. A motor s výkonom 110 kW má približne 150 koní.
Prečo to ľudia tak dobre chápu?
Konská sila prežila najmä preto, že je obrazná. Kilowatt je presný, ale chladný. Konská sila je staršia, menej technická, ale znie ľudskejšie.
Keď sa povie 150 koní, človek si vie predstaviť silu nejakej veľkej skupiny ťahajúcich zvierat, aj keď to fyzikálne nie je úplne dokonalý obraz. Keď sa povie 110 kW, je to presnejšie, ale pre veľa ľudí menej intuitívne.
Autá sú navyše plné emócií. Výkon motora nie je len tabuľkový údaj. Je to súčasť predstavy o dynamike, radosti z jazdy, športovosti alebo praktickej sile auta. A v takom svete znie „dvesto koní“ jednoducho príťažlivejšie ako „147 kilowattov“.
To neznamená, že konské sily sú technicky lepšie. Len sú kultúrne silnejšie.
Prečo nestačí len výkon v kW?
Z technického hľadiska by kW úplne stačili. Kilowatt je jednotka výkonu v sústave SI a používa sa vo vede, technike, energetike aj v úradných údajoch. Pri autách v Európe je kW oficiálna a presná jednotka.
Lenže realita nie je len technika. Je aj zvyk.
Konské sily zostali v bežnej reči, v automobilovej kultúre, v reklamách, v recenziách aj v rozhovoroch medzi vodičmi. Ľudia si za desaťročia vytvorili cit pre to, čo znamená 70, 100, 150 alebo 300 koní. Keď sa povie 74 kW, mnohí si to musia najprv prepočítať.
Preto výrobcovia a predajcovia často uvádzajú oba údaje: kW kvôli presnosti a norme, konské sily kvôli zrozumiteľnosti a tradícii.
Pri elektromobiloch sa kW začínajú presadzovať ešte viac, pretože elektrina sa prirodzene spája s wattmi a kilowattmi. Napriek tomu sa aj elektrické autá často prepočítavajú na „kone“, aby si ich ľudia vedeli porovnať s benzínovými a naftovými autami.
Je konská sila zastaraná jednotka?
Áno aj nie.
Ako oficiálna technická jednotka je kilowatt vhodnejší. Je jednotný, presný, patrí do medzinárodnej sústavy jednotiek a dá sa jednoducho používať v rôznych oblastiach, od motorov až po elektrické spotrebiče.
Konská sila je historická, trochu nejednotná a v rôznych krajinách môže znamenať mierne odlišné hodnoty. Z tohto pohľadu je menej elegantná.
Lenže ako jazykový a praktický most medzi technikou a bežným človekom stále funguje veľmi dobre. Technicky by sa dali nahradiť, ale ľudia sú na ne zvyknutí a okamžite vedia, čo približne znamenajú.
Konská sila teda nie je dôkaz, že by sme nechápali kilowatty. Je to skôr historická stopa čias, keď bolo treba parný stroj vysvetliť človeku, ktorý každý deň pracoval s koňmi.
A práve preto sa drží dodnes. Motor už dávno nestojí vedľa koňa v bani ani v mlyne, ale v reči vodičov tam ten kôň stále trochu zostal.
