Plač vyzerá jednoducho. Oči sa zalejú slzami, hrdlo sa stiahne, dych sa zmení a človek má pocit, že emócie už jednoducho musia ísť von.
Lenže plač nie je len „voda z očí“. Je to komplexná reakcia celého tela. Zapája sa pri nej mozog, nervový systém, hormóny, dýchanie, svaly aj emócie. A práve preto sa po plači môže človek naozaj cítiť pokojnejšie.
Nie vždy hneď. Nie vždy rovnako. Ale mnoho ľudí pozná ten zvláštny pocit po dobrom plači: telo je unavené, oči pália, ale vo vnútri je o niečo viac pokoja. Ako keby sa tlak, ktorý sa predtým hromadil, konečne uvoľnil.
Slzy máme aj vtedy, keď neplačeme
Oči vytvárajú slzy stále. Nie iba pri smútku alebo dojímavom filme. Bežné slzy zvlhčujú povrch oka, pomáhajú ho chrániť a odplavujú drobné nečistoty.
Potom sú tu reflexné slzy. Tie sa spustia napríklad pri krájaní cibule, pri dyme, prachu alebo vetre. Ich úloha je praktická: vypláchnuť oko a chrániť ho pred podráždením.
A potom sú tu emočné slzy. Tie sú najzaujímavejšie. Objavujú sa pri smútku, dojme, veľkej úľave, bolesti, frustrácii, radosti alebo silnom napätí. Nie sú len reakciou oka. Súvisia s tým, čo sa deje v hlave a v celom tele.
Emočné slzy môžu obsahovať látky spojené so stresom
Pri emočnom plači sa v slzách našli látky, ktoré sa spájajú so stresovou reakciou, emóciami a reguláciou bolesti. Spomína sa napríklad prolaktín, adrenokortikotropný hormón známy ako ACTH, alebo leu-enkefalín, ktorý patrí medzi telu vlastné látky súvisiace s tlmením bolesti.
Práve preto sa často hovorí, že slzy pomáhajú telu zbavovať sa stresových látok. Emočné slzy sa zložením líšia od sĺz, ktoré vzniknú napríklad pri podráždení oka.
Telo teda pri plači nerobí len to, že zvlhčí oči. Plač je súčasťou väčšej reakcie na silné prežívanie. Keď človek plače, telo spracúva napätie aj chemicky, aj nervovo, aj fyzicky.
Plač ako prepnutie z napätia do upokojenia
Keď je človek v strese, telo býva napäté. Srdce môže biť rýchlejšie, dýchanie sa mení, svaly sú napnuté a mozog je v režime pohotovosti. Pri silných emóciách sa k tomu môže pridať plač.
Po vlne plaču sa však telo často začne upokojovať. Do hry vstupuje parasympatický nervový systém, teda časť nervového systému, ktorá pomáha telu spomaľovať, vydýchnuť a vracať sa do pokojnejšieho stavu.
Preto môže človek po plači cítiť úľavu. Nie je to len psychologický pocit. Telo reálne prechádza z napätia do pokojnejšieho režimu. Dych sa postupne vyrovnáva, svaly povoľujú a vnútorný tlak sa môže zmenšiť.
Pomôcť môžu aj endorfíny a oxytocín
Pri plači sa často spomínajú aj endorfíny a oxytocín. Endorfíny sú telu vlastné látky, ktoré sa podieľajú na tlmení bolesti a môžu súvisieť s pocitom úľavy. Oxytocín sa často spája s blízkosťou, upokojením a sociálnym kontaktom.
Aj preto môže plač pôsobiť ako prirodzený spôsob, ktorým sa telo snaží zvládnuť silnú emóciu. Neznamená to, že plač vyrieši problém, ktorý človeka trápi. Môže však pomôcť znížiť vnútorné napätie, aby sa s danou situáciou dalo lepšie pracovať.
Niekedy sa človek po plači cíti fyzicky vyčerpaný, ale psychicky trochu pokojnejší. Telo akoby si povedalo: „Najsilnejšia vlna už prešla.“
Plač je aj signál pre okolie
Plač má ešte jednu dôležitú funkciu. Je viditeľný.
Keď človek plače pred niekým blízkym, často tým dáva najavo, že prežíva niečo silné a potrebuje podporu. Nemusí to povedať slovami. Slzy to povedia za neho.
Aj preto môže plač pomáhať v medziľudských vzťahoch. Môže vyvolať objatie, rozhovor, pokojnejšiu reakciu alebo pocit, že človek v tom nie je sám. A práve podpora od druhých vie byť pri strese veľmi silná.
Plač teda nie je len biologická reakcia. Je aj sociálny signál. Ukazuje, že sa niečo deje vo vnútri, a môže otvoriť priestor pre pochopenie.
Prečo plač niekedy príde až po všetkom?
Veľa ľudí nezačne plakať priamo v najťažšom momente. Niekedy plač príde až večer, doma, v sprche, v aute alebo vtedy, keď je konečne ticho.
To dáva zmysel. Počas náročnej situácie môže telo fungovať v režime „treba to zvládnuť“. Človek rieši, reaguje, drží sa pokope. Až keď nebezpečenstvo alebo napätie trochu ustúpi, emócie sa dostanú von.
Plač potom môže pôsobiť ako oneskorené uvoľnenie. Nie preto, že by bol človek slabý, ale preto, že telo si konečne dovolí prestať držať všetko pod kontrolou.
Nie každý plač prinesie rovnakú úľavu
Plač môže upokojiť, ale nemusí to prebiehať u každého rovnako. Niekedy príde úľava rýchlo. Inokedy je človek po plači skôr unavený, citlivý alebo vyčerpaný.
Záleží na situácii, dôvode plaču, dĺžke napätia aj na tom, či je človek sám alebo má pri sebe niekoho, komu verí. Plač po veľkej záťaži môže byť iný než plač pri dojímavom filme alebo pri šťastnej udalosti.
Dôležité je, že plač je normálna reakcia. Sám o sebe nie je hanbou ani zlyhaním. Je to jeden zo spôsobov, ako telo a psychika spracúvajú emócie.
Ak je však plač veľmi častý, nezvládnuteľný, prichádza bez zjavnej príčiny alebo výrazne zasahuje do bežného života, je rozumné porozprávať sa s lekárom, psychológom alebo iným odborníkom.
Malý ventil pre veľké emócie
Slzy po plači nie sú len obyčajná voda. Emočné slzy môžu obsahovať látky spojené so stresom a plač zároveň zapája nervový systém, dýchanie, hormóny aj sociálnu podporu.
Preto sa po plači človek môže naozaj cítiť lepšie. Telo sa postupne upokojí, napätie sa uvoľní a emócia, ktorá bola predtým zaseknutá vo vnútri, dostane cestu von.
Plač teda nemusí byť prejavom slabosti. Niekedy je to len ľudský spôsob, ako sa telo pokúša znovu nájsť rovnováhu.