Jedna z prvých webkamier na svete pozerala na… kávovar ☕📷
Dnes je webkamera úplne bežná vec. V práci, v škole, na streame, vrátnica, baby monitor… a v mobile ich máte rovno niekoľko.
Lenže jedna z najslávnejších „pra-webkamier“ nevznikla kvôli videohovorom ani bezpečnosti. Vznikla kvôli oveľa vážnejšiemu problému:
aby ľudia nechodili zbytočne po schodoch a nezistili, že káva došla. 😄
Áno, jedna z prvých (a často uvádzaná ako úplne prvá) webkamera sledovala kávovar v tzv. Trojan Room na Univerzite v Cambridge.
Prečo to vôbec niekoho napadlo?
Predstavte si 90. roky v počítačovom labáku. Káva je spoločná, kávovar je v jednej miestnosti, ale ľudia sedia aj o pár poschodí ďalej. A kávovar má jednu zásadnú vlastnosť: keď prídete neskoro, je prázdny.
Quentin Stafford-Fraser v texte o „živote a časoch prvej webkamery“ opisuje situáciu úplne jednoducho: skupina výskumníkov zdieľala kávovar, ktorý bol „od ruky“, a človek často prešiel kus cesty len preto, aby našiel prázdny zásobník. Tak vznikla motivácia spraviť „diaľkový pohľad“ na kávu.
Čo spravili? Zobrali kameru a namierili ju na kávu
Riešenie bolo krásne priamočiare: zohnali kameru, pripojili ju k počítaču a spravili systém, ktorý pravidelne posielal obrázky kávovaru do siete. V praxi to znamenalo, že ľudia si mohli na počítači v kancelárii pozrieť, či sa oplatí ísť po kávu.
Zaujímavé je, že najprv to vôbec nebolo určené „na web“. Bolo to interné riešenie v rámci laboratória – taký lokálny lifehack, aby káva nebola lotéria.
A kedy sa z toho stal internetový hit?
Keď prišli webové prehliadače, ktoré vedeli zobrazovať obrázky (v tom čase sa často spomína Mosaic), zrazu sa dalo spraviť niečo jednoduchšie než špeciálna aplikácia v sieti laboratória.
Stafford-Fraser píše, že si uvedomili jednu dnes už samozrejmú vec: keď si prehliadač pýta obrázok zo servera, server nemusí poslať stále ten istý obrázok. Môže poslať „aktuálny“. A práve vtedy upravili systém tak, aby sa dal pozerať cez web – a z kávovaru sa stala webová atrakcia.
Aj Encyclopaedia Britannica to zhrnula podobne: kamera bola najprv pripojená na internú sieť, neskôr sa „Coffee Cam“ dostala na World Wide Web a stala sa slávnym príkladom raného webcammingu.
Čo je na tom celé vtipné: „najnudnejší“ obsah, ktorý ľudia milovali
Keď si to preložíte do dneška, znie to absurdne: stream kávovaru. Bez zvuku. Bez akcie. Bez deja.
A predsa to ľudí bavilo.
Stafford-Fraser s humorom opisuje, že to bola jedna z najnudnejších (alebo aspoň najbláznivejších) vecí na webe – a napriek tomu mala obrovskú pozornosť. Vlastne to bolo „slávne tým, že je slávne“.
A to je na ranom internete krásne: menej obsahu, viac zvedavosti, viac „wow, toto sa dá?“.
Malý zaujímavý detail: bola to vlastne „kávová telemetria“
Tento príbeh sa dá zapamätať aj cez jednoduché prirovnanie:
Predstavte si, že si doma dáte senzor do chladničky, ktorý vám ukáže, či ešte máte mlieko… aby ste nemuseli otvárať dvere.
Presne to isté spravili v Cambridge, len namiesto senzora použili kameru a namiesto chladničky kávovar. A namiesto domácnosti to bolo celé poschodie kávy chtivých výskumníkov. 😄
A prečo sa o tom hovorí ako o „prvej webkamere“?
Lebo to spája viac „prvenstiev“ naraz:
- živý obraz z kamery dostupný ľuďom cez počítačovú sieť (najprv lokálne)
- potom sprístupnenie cez web ako jednoduchý obrázok, ktorý sa stále menil
- a obrovská popularita ako raný príklad „pozerania sa na reálny svet cez internet“
Preto sa Trojan Room coffee pot často uvádza ako jeden z úplne prvých webkamerových príbehov, ktoré dali ľuďom ochutnať myšlienku: „Internet nie je len text. Internet môže ukazovať realitu.“
Kávovar ako technologický míľnik ☕
Najlepšie na tom celom je, že to nevzniklo z veľkej vízie „zmeníme svet“. Vzniklo to z malého, ľudského problému: nechceme chodiť zbytočne po kávu – keď nie je.
A zrazu sa z toho stal symbol raného internetu – dôkaz, že keď sa spojí zvedavosť, praktická potreba a kúsok improvizácie, môže vzniknúť niečo, čo bude ľuďom ešte o desiatky rokov pripadať milé a vtipné.
A aby ste si to zapamätali jednou vetou: webkamery nevznikli preto, aby sme sa videli na meetingu. Vznikli preto, aby sme vedeli, či je káva v kávovare. 😄😄
