Dnes to pôsobí ako milá retro hračka z deväťdesiatych rokov. V čase svojho najväčšieho boomu však Tamagotchi nebolo len „vajíčko na kľúče“, ale malý digitálny tvor, o ktorého sa bolo treba starať skoro stále. A práve preto na ľudí tak zafungovalo: nevyzeralo ako obyčajná hračka, ale ako niečo medzi domácim miláčikom a vreckovou povinnosťou.
Za vznikom Tamagotchi stáli Aki Maita z Bandai a Akihiro Yokoi zo spoločnosti WiZ. Podľa The Strong vznikla myšlienka v roku 1995, keď Yokoi prišiel s nápadom prenosného zvieratka, ktoré by ste si mohli zobrať všade so sebou, a Maita pomohla pretaviť ho do podoby „simulátora starostlivosti“. Prvé Tamagotchi potom vyšlo v Japonsku 23. novembra 1996. Oficiálna história značky ho opisuje ako „handheld care toy“, teda vreckovú hračku založenú na starostlivosti.
Samotné zariadenie bolo pritom veľmi jednoduché. Malo len tri tlačidlá, malý LCD displej a ikonický tvar vajíčka. The Strong uvádza, že pôvodne sa uvažovalo skôr o forme náramkových hodiniek, no výroba by bola príliš drahá, a tak zostalo pri vajíčku. Aj názov je s tým spojený: vychádza z japonského tamago – vajce – a zo slova watch. Tamagotchi teda nebolo technicky zložité, ale nápad bol silný: z vajíčka sa vyliahlo digitálne stvorenie a od tej chvíle bolo na vás, ako dopadne jeho život.
A tu sa dostávame k tomu, prečo sa ho deti kedysi naozaj báli nechať bez dozoru. The Strong píše, že virtuálne zvieratko prechádzalo od vyliahnutia až po dospelosť pomerne komplexným životným cyklom, ktorý trval v priemere okolo 12 dní. Bolo ho treba kŕmiť, zabávať, upratovať po ňom, svietiť mu, dávať mu lieky a reagovať na jeho pípajúce upozornenia. Ak sa zanedbalo, mohlo ochorieť a aj „zomrieť“. Navyše sa jeho život nedal jednoducho pozastaviť, takže starostlivosť pokračovala aj počas školy či mimo domu. Práve preto bolo Tamagotchi na mnohých školách problémom a v niektorých ho dokonca zakazovali.
Na Tamagotchi je najzaujímavejšie to, že ukázalo, ako silno sa vie človek naviazať aj na pár pixelov. Nebolo to len o hraní, ale o pocite, že na malej obrazovke od vás niečo naozaj závisí. A asi práve preto si ho toľko ľudí pamätá dodnes: nie ako hračku, ale ako prvého digitálneho tvora, o ktorého sa báli prísť. 😊
