Grigorij Rasputin mal zomrieť po otrávenom víne, otrávených koláčoch, viacerých výstreloch a hode do ľadovej rieky. Aspoň tak znie slávna verzia príbehu. Problém je, že práve pri Rasputinovi sa realita a legenda tak zamotali, že jeho smrť pôsobí skoro neuveriteľnejšie než jeho život.
A pritom už samotný život bol dosť zvláštny.
O čo vlastne išlo
Grigorij Jefimovič Rasputin bol ruský náboženský pútnik a mystik zo Sibíri. Narodil sa v roku 1869 v dedine Pokrovskoje a do dejín sa zapísal najmä tým, že sa dostal do blízkosti poslednej ruskej cárskej rodiny.
Nebola to pritom cesta klasického politika, šľachtica ani vzdelaného dvorného lekára. Rasputin pôsobil ako zvláštny svätý muž, pútnik a duchovná osobnosť, okolo ktorej sa šírili príbehy o liečiteľských schopnostiach. Práve tie mu otvorili dvere k cárovnej Alexandre, manželke cára Mikuláša II.
Cársky syn Alexej trpel hemofíliou, teda vážnou poruchou zrážania krvi. Rodina sa o jeho stave snažila hovoriť opatrne, pretože išlo aj o politicky citlivú vec. Alexandra uverila, že Rasputin dokáže chlapcovi pomáhať, alebo ho aspoň upokojovať počas kríz. Či to bolo vďaka sugescii, náhode, obmedzeniu niektorých vtedajších liečebných zásahov alebo kombinácii okolností, historici dodnes opisujú opatrne.
Isté je, že Rasputin získal v cárskom okolí neobyčajne silné postavenie. A to mnohých ľudí v Rusku desilo.
Prečo bol taký kontroverzný
Rasputin nebol uhladený dvorný poradca. Mal povesť divokého, nepredvídateľného muža, okolo ktorého sa šírili reči o alkohole, ženách, náboženskej výstrednosti aj zákulisnom vplyve. Niektoré klebety boli pravdepodobne prehnané, iné mohli mať reálny základ. V každom prípade jeho obraz v spoločnosti rástol do čoraz temnejšej podoby.
Veľa šľachticov a politikov verilo, že Rasputin kazí povesť monarchie a nepriamo ovplyvňuje rozhodnutia cárovnej. Rusko bolo počas prvej svetovej vojny v kríze, krajina trpela a dôvera v cársky režim sa rozpadala. V takej atmosfére sa zvláštny muž zo Sibíri pri cárskej rodine stal ideálnym terčom hnevu.
Pre jeho odporcov nebol len čudákom. Bol symbolom toho, že sa ruský dvor odtrhol od reality.
Noc, z ktorej vznikla legenda
Rasputina zavraždili koncom decembra 1916 v Petrohrade. Medzi sprisahancami boli aj knieža Felix Jusupov, veľkoknieža Dmitrij Pavlovič a politik Vladimir Puriškevič. Chceli ho odstrániť, pretože verili, že jeho vplyv na cársku rodinu škodí Rusku.
Najznámejšia verzia vraždy pochádza najmä z Jusupovových neskorších spomienok. Podľa nej Rasputina nalákali do paláca, ponúkli mu koláče a víno s jedom, no on nezomrel. Potom ho postrelili, no údajne sa ešte zdvihol, pokúsil sa utiecť a museli ho znova streliť. Nakoniec jeho telo hodili do studenej rieky.
Práve z tejto verzie vznikol obraz Rasputina ako muža, ktorého „nešlo zabiť“. Znie to dramaticky, až filmovo. Lenže pri bližšom pohľade je veľká časť príbehu neistá.
Moderné historické a forenzné rozbory upozorňujú, že spoľahlivé dôkazy o otrave nie sú jasné. Rovnako je sporné, či Rasputin zomrel až v rieke. Často sa uvádza, že rozhodujúce boli strelné poranenia, najmä výstrel do hlavy zblízka. To je oveľa menej nadprirodzené, ale omnoho pravdepodobnejšie.
Ako sa z človeka stane mýtus
Rasputinova smrť sa stala legendou aj preto, že sa na to hodila doba. Rusko stálo tesne pred revolúciou, cársky režim sa rúcal a ľudia potrebovali vysvetlenia. Rasputin bol pre mnohých ideálnou postavou: tajomný muž z ľudu, ktorý sa dostal k trónu, pôsobil nečisto, vyvolával strach a nakoniec zomrel násilnou smrťou.
Jusupov mal zároveň dôvod rozprávať príbeh čo najdramatickejšie. Ak Rasputin pôsobil ako takmer démonická bytosť, potom jeho vrahovia mohli vyzerať ako ľudia, ktorí zachraňovali Rusko pred temným vplyvom. Príbeh o jedle, jede, streľbe a ľadovej rieke bol oveľa silnejší než obyčajná politická vražda.
Existuje viacero vysvetlení, prečo sa legenda tak pevne uchytila. Rasputin mal už za života povesť zvláštne odolného a tajomného človeka. Jeho blízkosť k cárskej rodine vyvolávala podozrenia. A jeho smrť prišla v čase, keď sa staré Rusko rozpadalo pred očami celej krajiny.
Taký príbeh si ľudia ľahko zapamätajú. Aj keď nie je celý pravdivý.
Muž, ktorého nezabila len guľka
Rasputin pravdepodobne nebol nesmrteľný muž, ktorého nezastavil jed ani rieka. Bol to kontroverzný mystik, ktorý získal nebezpečne silnú povesť v nesprávnom čase a na nesprávnom mieste.
Jeho smrť bola skutočná. Legenda okolo nej však narástla tak veľmi, že miestami zatienila samotné fakty. A možno práve preto Rasputin dodnes pôsobí tak zvláštne: nie preto, že ho vraj nešlo zabiť, ale preto, že jeho mýtus prežil oveľa dlhšie než on sám.
