Keď sa na záberoch z Vatikánu objaví pápež, veľa ľudí si popri bielom odeve všimne aj tú zvláštnu „okrúhlu čapičku“ na hlave. Vyzerá nenápadne, skoro až jednoducho, no zároveň je taká typická, že bez nej by pápež na fotkách pôsobil trochu nekompletne. V redakcii sme sa preto pozreli na to, prečo ju vlastne nosí. A odpoveď je zaujímavá práve tým, že nie je len slávnostná alebo symbolická. Táto čiapka má pomerne praktický pôvod a až neskôr sa z nej stala pevná súčasť cirkevnej tradície.
Na prvé zamyslenie človeku napadne všeličo. Možno je to znak najvyššej cirkevnej moci. Možno len súčasť starobylého „kostýmu“, ktorý sa vo Vatikáne jednoducho zachoval. Alebo to možno kedysi malo úplne obyčajný dôvod a až časom sa tomu pripísal väčší význam. A práve toto posledné je podľa historických zdrojov najbližšie pravde.
Tá malá okrúhla čiapka sa volá zucchetto. V cirkevných textoch sa používa aj názov pileolus. Ide o malú priliehavú čiapku bez okraja, ktorú v katolíckej cirkvi nosia rôzni duchovní podľa hodnosti. Pápež má bielu, kardináli červenú, biskupi fialovú alebo violet a ostatní duchovní spravidla čiernu. Už z toho vidno, že nejde o náhodný doplnok, ale o súčasť presne rozlíšeného cirkevného odevu.
A teraz k tomu hlavnému: prečo vôbec vznikla? Najpravdepodobnejšie preto, aby zakrývala tonsuru, teda vyholenú časť na temene hlavy, ktorú kedysi nosili mnohí katolícki duchovní. Keďže chrámy a kamenné kostoly bývali chladné a tonsura nechávala časť hlavy odkrytú, malá priliehavá čiapka dávala veľmi praktický zmysel. Britannica aj staršie cirkevné zdroje sa zhodujú, že zucchetto pravdepodobne vzniklo práve ako pokrývka tonsurovanej hlavy a medzi cirkevnými hodnostármi sa rozšírilo niekedy okolo 13. storočia. Čiže nie, nezačalo to ako pompézny symbol pápežskej výnimočnosti. Skôr ako celkom rozumné riešenie.
To je mimochodom na celej veci celkom pekné. Mnohé staré tradície vznikli oveľa prozaickejšie, než by sa mohlo zdať. Až neskôr sa okolo nich vytvorila symbolika, pravidlá a ceremoniál. Zucchetto je presne tento prípad. Praktická čiapka sa postupne stala bežnou súčasťou duchovného oblečenia, nosila sa samostatne aj pod ďalšími pokrývkami hlavy, napríklad pod mitrou alebo biretom, a časom sa pevne spojila s cirkevnou hierarchiou.
Pri pápežovi k tomu pribudol aj význam reprezentácie. Biela farba jeho zucchetta zapadá do pápežského odevu, ktorý je sám o sebe vizuálne odlišný od odevu ostatných cirkevných hodnostárov. Keď teda pápež nosí bielu okrúhlu čiapku, nejde iba o to, že „má na hlave niečo zvláštne“, ale aj o to, že táto drobnosť okamžite ukazuje jeho postavenie v rámci cirkevnej tradície. Podobne ako kardinála ľahko prezradí červené zucchetto. Je to malý detail, ale v prostredí, kde oblečenie nesie veľa významu, je to detail veľmi výrečný.
Zároveň je dobré nepodľahnúť dojmu, že za tým musí byť nejaké hlboké tajomstvo alebo špeciálna dogmatická povinnosť. Historicky sa odborníci skôr zhodujú na tom, že pôvod zucchetta je najmä praktický a vývoj tradície postupný. Nie je to predmet, ktorý by vznikol z jedného veľkého symbolického rozhodnutia typu „odteraz bude pápež nosiť toto ako znak svojej moci“. Skôr sa z praktickej pokrývky hlavy stala časom vec, ktorá začala niesť aj symboliku úradu, dôstojnosti a poriadku v cirkevnom odeve.
Zaujímavé sú aj pravidlá používania. Zucchetto sa nenosí úplne hocikedy a hocijako. Britannica uvádza, že biskupi, kardináli aj pápež ho môžu mať počas omše, ale počas liturgie Eucharistie sa odkladá. Inými slovami, ani táto malá čiapka nie je len dekorácia. Patrí do presného systému liturgických zvyklostí, kde má svoje miesto a svoje momenty, kedy sa nosí a kedy nie. Aj to ukazuje, že dnes už nejde len o ochranu tonsury pred chladom, ale o súčasť živej tradície, ktorá sa riadi vlastnými pravidlami.
Ak by sme teda mali odpovedať čo najjednoduchšie na otázku, prečo pápež nosí na hlave tú okrúhlu čapičku, odpoveď znie asi takto: pretože ide o tradičnú cirkevnú pokrývku hlavy nazývanú zucchetto, ktorá pôvodne vznikla z praktickej potreby zakrývať tonsuru a chrániť hlavu, no časom sa stala ustálenou súčasťou cirkevného oblečenia a znakom hodnosti. Pri pápežovi má bielu farbu a dnes funguje najmä ako prvok tradície, protokolu a vizuálnej identity úradu.
A možno práve preto je taká zaujímavá. Vyzerá ako drobnosť, ktorú by si človek ľahko nevšímal. No keď sa na ňu pozrieme bližšie, ukáže sa na nej presne to, čo je na starých inštitúciách fascinujúce: aj maličký kus látky môže niesť stáročia zvyku, praktických dôvodov aj symboliky. Pápež teda nenosí tú „okrúhlu čapičku“ preto, že by to bola len zvláštna ozdoba. Nenosí ju náhodou. Nosí ju preto, lebo v sebe spája históriu, cirkevný poriadok aj jednoduchý pôvod, ktorý bol kedysi oveľa obyčajnejší, než by sa zdalo.
