Sú gestá, ktorým človek rozumie aj bez slov. A potom je tu zdvihnutý prostredník – jedno z najslávnejších neslušných gest vôbec. Každý približne vie, čo znamená, ale keď sa nad tým človek zamyslí, objaví sa celkom dobrá otázka: prečo práve tento prst? Kto sa vlastne rozhodol, že je urážlivý? A prečo sa za vulgárne gesto nevybral napríklad malíček, ukazovák alebo palec? V redakcii sme sa pozreli na to, čo je o pôvode prostredníka naozaj doložené, a ukazuje sa, že nejde o výmysel modernej doby, ale o veľmi staré gesto s prekvapivo dlhou históriou.
Prvé prekvapenie je hneď na začiatku: neexistuje žiadny známy človek, ktorý by si sadol a oficiálne „stanovil“, že odteraz bude zdvihnutý prostredník znamenať urážku. Pri takýchto gestách to takmer nikdy nefunguje. Nevznikajú rozhodnutím úradu ani nejakej dávnej etickej komisie. Skôr sa vyvinú kultúrne – ľudia ich opakujú, preberajú a časom sa ich význam ustáli. Pri prostredníku je navyše historických dôkazov dosť na to, aby sme vedeli, že je veľmi starý, ale nie dosť na to, aby sme vedeli pomenovať jedného „vynálezcu“.
Najstaršie doložené stopy vedú do starovekého Grécka. Právnicko-historický prehľad z UC Davis Law Review uvádza, že prostredník ako urážlivé gesto sa objavuje už v antických gréckych textoch. Ako jeden z najstarších príkladov sa zvykne spomínať Aristofanova komédia Oblaky (The Clouds), kde sa gesto objaví ako obscénny vizuálny vtip. Moderný článok v PMC, ktorý sa venuje psychológii tohto gesta, rovnako píše, že najstaršie záznamy o vystretom treťom prste ako obscénnom geste pochádzajú zo starovekého Grécka. Inými slovami: toto nie je výmysel internetu ani moderných filmov. Ľudia sa týmto spôsobom urážali už pred vyše dvetisíc rokmi.
Neskôr gesto prevzali aj Rimania. Tí mu dokonca dali meno: digitus impudicus, teda niečo ako „nehanebný“ alebo „neslušný prst“. Už samotný názov veľa napovedá. V rímskom prostredí nešlo o neutrálne ukázanie prsta, ale o známy vulgárny signál. Podľa spomínaného právnického prehľadu sa objavuje aj v rímskej literatúre, čo naznačuje, že ľudia jeho význam poznali dosť dobre na to, aby fungoval ako verejne čitateľná urážka. To je dôležité, lebo práve tu vidno, že gesto nebolo lokálny výstrelok jedného autora, ale súčasť širšej kultúrnej reči tela.
A teraz k najzaujímavejšej časti: prečo práve prostredník? Najčastejšie odborné vysvetlenie hovorí, že pôvodne išlo o falický symbol. Teda o gesto, ktorého tvar mal pripomínať mužský pohlavný orgán, pričom zdvihnutý prostredník tvorí hlavný stred a ohnuté prsty po stranách vytvárajú zvyšok obrazu. Článok v PMC to nazýva „prevládajúcim názorom“ na pôvod gesta. A práve tu sa asi skrýva odpoveď na otázku, prečo nie malíček. Malíček je na takúto vizuálnu symboliku jednoducho príliš malý a okrajový. Prostredník je najdlhší, stojí v strede ruky a vizuálne funguje oveľa výraznejšie. Ak malo gesto pôsobiť čo najnápadnejšie a čo najprovokatívnejšie, prostredník bol z anatomického hľadiska jasný favorit.
Tu je však fér byť presný. To, že ide pravdepodobne o falický symbol, ešte neznamená, že máme v ruke staroveký „návod na používanie“, v ktorom by niekto napísal: vyberáme prostredník, lebo je najlepší. Pri pôvode gesta sa historici skôr opierajú o to, ako vyzerá, ako sa vysvetľovalo v antike a ako sa používalo v obscénnom alebo posmešnom kontexte. Najrozumnejšie teda je povedať, že táto interpretácia je veľmi silná a široko prijímaná, ale nie je to niečo, čo by nám bolo zanechané v podobe jedného oficiálneho rozhodnutia.
Zaujímavé je aj to, že význam gesta sa časom trochu posunul. Kedysi mohlo mať bližšie k sexuálnej narážke, zosmiešneniu alebo hrubému poníženiu. Dnes ho väčšina ľudí vníma skôr ako všeobecný znak pohŕdania, vzdoru alebo odkazu typu „daj mi pokoj“ v oveľa ostrejšej verzii. A presne to potvrdzuje aj novší výskum: štúdia publikovaná v PMC zistila, že u dnešných používateľov už prostredník spravidla nevyvoláva automatickú mentálnu asociáciu s penisom, ale funguje najmä ako ustálené emblémové gesto opovrhnutia. Čiže pôvod môže byť sexuálny, ale dnešný význam je už z veľkej časti spoločensky „odtrhnutý“ od pôvodného obrázka.
Pri tejto téme sa zároveň šíri aj viacero pekných legiend. Asi najznámejšia hovorí, že gesto vzniklo pri anglických lukostrelcoch po bitke pri Agincourte v roku 1415. Podľa tejto verzie vraj Francúzi chceli zajatcom odrezávať prsty potrebné na streľbu z luku a Angličania im po víťazstve ukazovali, že ich ešte majú. Znie to filmovo, ale Reuters Fact Check upozorňuje, že toto vysvetlenie je nepravdivé a historické dôkazy preň chýbajú. Pôvod prostredníka je podľa historikov oveľa starší a siaha do antiky. Takže nie, nezačalo sa to stredovekými lukostrelcami. Toto gesto je omnoho starší veterán.
A kto toto neslušné gesto teda začal používať? Najpoctivejšia odpoveď znie: nevieme kto konkrétny použil toto gesto po prvý krát. Skôr sa niekde v starovekej kultúre uchytil nápad použiť ruku ako obscénny symbol, ten sa opakovaním ustálil a neskôr sa preniesol z Grécka do Ríma a potom ďalej do ďalších kultúr. Gesto tak prežilo stáročia, aj keď sa jeho presný emocionálny odtieň menil. Je to pekný príklad toho, ako funguje ľudská symbolika: nikto ju nemusí schváliť úradnou pečiatkou, a predsa ju všetci chápu.
Takže prečo je zdvihnutý prostredník vulgárny? Najpravdepodobnejšie preto, že ide o veľmi staré obscénne gesto, ktorého pôvod siaha do antického Grécka a Ríma a ktoré zrejme vzniklo ako falická urážka. Nikto ho oficiálne nestanovil, iba sa časom kultúrne udomácnilo. A prečo prostredník, nie malíček? Lebo prostredník je dlhý, stredový a vizuálne najvhodnejší na takýto symbol. Nie je to teda náhoda, ale starý, dosť drsný vizuálny fór, ktorý sa postupne zmenil na univerzálny znak pohŕdania. A to je možno na celej veci najkurióznejšie: jedno z najznámejších moderných neslušných gest je v skutočnosti kus starovekého dedičstva, ktoré si ľudstvo nesie dodnes.
