Kto vynašiel parfum a ako vznikol?

Prvou známou parfumérkou bola žena z Mezopotámie

Parfum dnes pôsobí ako elegantná fľaštička z drogérie alebo luxusného obchodu. Jeho začiatky však nevyzerali ako moderný sprej na poličke v kúpeľni. Skôr išlo o voňavé oleje, masti, živice a dym z aromatických látok.

Na otázku, kto vynašiel parfum, neexistuje jedno úplne jednoduché meno. Vône používali viaceré staroveké civilizácie už veľmi dávno. No najstaršia parfumérka, ktorú poznáme podľa mena, bola Tapputi-Bēlet-ekallim z Mezopotámie.

Tapputi žila približne v 13. storočí pred n. l., v období Stredoasýrskej ríše. Jej meno sa zachovalo na klinopisnej hlinenej tabuľke z mesta Aššur, na území dnešného severného Iraku. A práve preto je taká zaujímavá: nepoznáme ju len ako anonymnú osobu z dávnej minulosti, ale ako konkrétnu ženu spojenú s výrobou vôní.

Parfum v jej dobe nebol úplne tým, čo si pod týmto slovom predstavujeme dnes. Nešlo o alkoholovú vôňu v sklenenej fľaštičke, ale skôr o voňavé oleje a aromatické zmesi, ktoré sa používali pri rituáloch, v paláci, pri starostlivosti o telo aj ako znak postavenia.

Ako taký parfum vznikal? Zjednodušene povedané, Tapputi pracovala s aromatickými rastlinami, olejmi a vodou. Zložky sa mohli zohrievať, lúhovať, filtrovať a opakovane čistiť, aby vznikla voňavá zmes. Nebolo to teda len náhodné miešanie pekne voňajúcich vecí. Bola to premyslená práca s materiálmi, vôňou a postupom.

Z dnešného pohľadu je na tom fascinujúce hlavne to, že parfuméria bola už vtedy kombináciou remesla, pozorovania a niečoho, čo by sme dnes pokojne nazvali ranou chémiou. Tapputi sa preto často spomína aj ako jedna z najstarších známych osobností v dejinách chémie.

Parfum teda nevznikol ako jeden náhly vynález v modernom zmysle slova. Skôr sa vyvíjal z používania vonných živíc, olejov a rastlín. No vďaka Tapputi máme vzácny dôkaz, že už pred viac ako tromi tisíckami rokov existovali ľudia, ktorí vôňu nevnímali len ako príjemný doplnok, ale ako skutočné umenie a odborné remeslo.

A možno práve preto je parfum taký zaujímavý dodnes. Nie je to len vôňa. Je to malý kúsok histórie, ktorý sa doslova nosí na pokožke.

Zdroje:

• UCL Press – Women in the History of Science: Tappūtī-bēlet-ekalle • Britannica – Perfume • The Girl Museum – Tapputi Belatekallim

Pošli to ďalej

Bude ťa zaujímať

Prečo je orgazmus taký krátky, keď je taký príjemný?

To je jedna z tých otázok, ktoré znejú trochu...

Vedeli ste, že banán je z botanického hľadiska bobuľa?

Banán je bobuľa. A jahoda paradoxne nie 🍌😄 Keď niekto...

Vedeli ste, že med sa prakticky nepokazí?

Med sa prakticky nepokazí. Je to taký „jedlý konzervant“...