Termosku nevymyslel turista, ale vedec v laboratóriu
Termoska dnes patrí skôr do batoha, auta alebo na výlet než do vedeckého laboratória. O to zaujímavejšie je, že pôvodne nevznikla na čaj ani kávu, ale kvôli veľmi chladným chemickým látkam. A ešte jedna vec: v skutočnosti neudrží len teplo, ale rovnako dobre aj chlad.
Ak sa pýtame, kto vynašiel termosku, najpresnejšia odpoveď znie: základný vynález vytvoril škótsky chemik a fyzik Sir James Dewar v roku 1892. Vymyslel takzvanú vákuovú banku, dnes známu aj ako Dewarova nádoba. Potreboval ju pri výskume skvapalnených plynov, ktoré bolo nutné udržať čo najdlhšie pri stabilnej teplote. Jeho pôvodná nádoba bola vedecký nástroj, nie bežná termoska na cestu do práce.
Až neskôr sa z laboratórneho nápadu stal predmet do domácnosti. Podľa histórie značky Thermos vytvorili Reinhold Burger a Albert Aschenbrenner praktickejšiu verziu s ochranným obalom a v roku 1904 sa pre ňu začal používať názov Thermos, odvodený od gréckeho slova pre teplo. Preto sa pri termoske občas miešajú dve mená či dva „začiatky“: Dewar vymyslel princíp, no Burger a Aschenbrenner ho pomohli premeniť na výrobok pre bežných ľudí.
Ako vlastne termoska funguje? Jej trik je jednoduchý, ale veľmi šikovný. Má dve steny a medzi nimi je vákuum, teda priestor s veľmi malým množstvom vzduchu. Tým sa výrazne obmedzí prenos tepla vedením a prúdením. Britannica zároveň uvádza, že tepelné žiarenie sa znižuje odrazovou, kedysi často postriebrenou vrstvou, a slabým miestom zostáva najmä krk nádoby, kde sa steny spájajú. Preto termoska nielen drží horúci nápoj teplý, ale aj studený nápoj studený- v oboch prípadoch len spomaľuje výmenu tepla s okolím.
Práve v tom je termoska taká zaujímavá. Nezohrieva, nechladí a „nevyrába“ teplotu. Len veľmi dobre bráni tomu, aby sa teplo pohybovalo tam, kam nemá. A to je dôvod, prečo z laboratórneho vynálezu pre tekuté plyny vznikla jedna z najpraktickejších vecí na bežný deň. ☕❄️
