Keď sa povie fax, veľa ľudí si predstaví šedý kancelársky prístroj z deväťdesiatych rokov, ktorý píska, vrčí a následne sa z neho vypľuje papier. Telefón pritom pôsobí oveľa staršie, prirodzenejšie a historicky „základnejšie“. Lenže práve tu sa skrýva pekná kuriozita: myšlienka faxu je naozaj staršia než telefón. Prvé zariadenie na prenos obrazu po drôte si nechal patentovať škótsky vynálezca Alexander Bain už v roku 1843, zatiaľ čo Alexander Graham Bell dostal patent na telefón až v roku 1876.
To však neznamená, že ľudia v polovici 19. storočia sedeli v kancelárii pri modernom faxe tak, ako si ho pamätáme z novších čias. Práve naopak. Starý fax bol skôr technický predchodca, veľký nápad v zárodku. Britannica píše, že Bainov prístroj mal skenovať dvojrozmerný povrch pomocou hrotu na kyvadle, ale jeho vynález sa vtedy ešte nepodarilo verejne predviesť. Čiže áno, fax bol skôr na papieri a v patente než ako bežný prístroj v kancelárii.
Na tom je celé porovnanie také zábavné. Keď dnes niekto povie „fax“, znie to ako technológia, ktorá prišla až po telefóne, možno dokonca až niekde tesne pred e-mailom. Lenže historicky to bolo opačne: najprv vznikla myšlienka prenášať obraz alebo dokument po vodiči a až oveľa neskôr sa podarilo rozbehnúť prenos ľudského hlasu tak, aby to fungovalo spoľahlivo. Telefón bol z pohľadu bežného života, samozrejme, omnoho väčší prelom. Ale v kalendári patentov prišiel neskôr.
Ako ten skorý fax vôbec fungoval? V jednoduchosti šlo o to, že zariadenie „čítalo“ obraz alebo písmo po častiach a tieto informácie prenášalo elektricky na druhú stranu, kde sa mali znovu vytvoriť. Bainov systém nadväzoval na vtedajší telegraf. Nebol to teda fax v dnešnom zmysle slova, kde vložíte list do prístroja a o chvíľu ho niekto vytlačí na druhej strane sveta. Bol to však rovnaký základný nápad: neprenášať len slová zakódované do značiek ako pri telegrafe, ale samotný obraz dokumentu.
Zaujímavé je, že prvý skutočne predvedený facsimilový prenos neurobil Bain, ale Frederick Bakewell, ktorý podľa Britannicy zariadenie verejne ukázal v Londýne v roku 1851. A prvý komerčný facsimilový systém prišiel ešte pred telefónom tiež – medzi Lyonom a Parížom bol zavedený v roku 1863 talianskym vynálezcom Giovannim Casellim. To znamená, že nielen nápad faxu, ale aj jeho skoré praktické nasadenie sa objavili skôr, než Bell získal patent na telefón.
Lenže potom prišla dôležitá vec: telefón sa ukázal ako oveľa praktickejší pre bežnú komunikáciu medzi ľuďmi. Hlas cez linku bol jednoducho revolučný. A fax si musel na svoj veľký kancelársky vek ešte počkať. Britannica uvádza, že ďalší rozvoj faxu výrazne súvisel až s kvalitnejšími telefónnymi sieťami v 20. storočí a že skutočne masové rozšírenie prišlo až v 80. rokoch, keď sa lacnejšie a jednoduchšie dalo prenášať zdigitalizované informácie cez telefónne rozvody. Preto sa fax v našej pamäti tvári ako „mladší“ než telefón, aj keď jeho korene sú staršie.
Starý nápad v mladšej spomienke
Na tejto zaujímavosti je asi najlepšie to, že mení pohľad na vec, ktorú mnohí berú ako zastaranú techniku z nedávnej minulosti. Fax síce vrcholil v kanceláriách pomerne neskoro, ale jeho prvý veľký nápad sa objavil už v roku 1843. Telefón prišiel až potom. Takže keď niekto povie, že fax je starší než telefón, neznie to logicky – ale historicky to naozaj sedí. A presne toto sú tie momenty, keď dejiny techniky vedia človeka príjemne zaskočiť. 📠☎️
