V auguste 1951 sa vo francúzskom Pont-Saint-Esprit odohralo niečo, čo dodnes pôsobí ako zlý sen. Ľudia zrazu vracali, nespali, halucinovali, mali kŕče a správali sa tak, akoby sa celé mesto naraz prepadlo do nočnej mory. Do dvoch dní ochoreli stovky obyvateľov. Niektorí videli príšery, iní utekali pred neviditeľným nebezpečenstvom a niekoľko ľudí zomrelo.
Všetko sa začalo celkom obyčajne: chlebom. Jeden z miestnych pekárov dostal podozrivo sivú múku, no v čase prísne kontrolovaného zásobovania si veľmi vyberať nemohol. Upiekol z nej bežný chlieb a predal ho ako každý iný deň. O pár hodín neskôr sa v meste začali kopiť prípady prudkej nevoľnosti. To, čo najprv vyzeralo ako ťažká otrava jedlom, sa veľmi rýchlo zmenilo na niečo omnoho zvláštnejšie.
Pont-Saint-Esprit sa v priebehu krátkeho času zmenilo na miesto, kde sa ľudia báli toho najobyčajnejšieho. Jedla preto, že chlieb sa stal hlavným podozrivým. Vody preto, že keď sa vysvetlenie s „prekliatym chlebom“ začalo komplikovať, objavila sa aj teória o znečistenom vodnom zdroji. A vlastných susedov preto, že v tak malej komunite sa podozrenie šíri rýchlo: od pekára k mlynárovi, od múky k úradom, od nehody k úmyselnému zločinu. Už na jeseň 1951 sa v tlači otvorene písalo o tom, že prípad je čoraz nejasnejší a že v meste sa hovorí aj o „zločine“.
Najsilnejšia časť celého príbehu však leží v samotných prejavoch choroby. Dobové správy opisovali ľudí, ktorí si trhali posteľnú bielizeň, schovávali sa pod prikrývkami, vyskakovali z okien a kričali, že ich zožierajú zvieratá alebo hady. Jeden muž sa podľa slávneho opisu domnieval, že je lietadlo. Iní videli lebky, oheň alebo príšery. To už nebola len otrava. Skôr to vyzeralo, akoby sa realita na niekoľko dní zbláznila.
Práve preto prípad dodnes pôsobí tak bizarne. V bežnej katastrofe ľudia vedia, čoho sa majú báť: požiaru, vojny, povodne, epidémie. V Pont-Saint-Esprit sa však zrazu stali nebezpečnými najobyčajnejšie veci. Chlieb, ktorý mal nasýtiť. Voda, ktorá mala byť bezpečná. A sused, ktorý nič netušil – alebo možno vedel viac, než hovoril. V takej atmosfére sa mesto nemení len na miesto choroby, ale aj na miesto paranoje.
Vysvetlenie prišlo už keď lekári v British Medical Journal označili prípad za otravu ergotom, teda námeľom – hubou, ktorá napáda raž a vie vyvolať veľmi ťažké neurologické aj telesné príznaky. Táto teória sa ujala skoro okamžite a dlho bola hlavným vysvetlením celého „prekliateho chleba“.
Lenže tým sa príbeh neskončil. Neskôr sa objavili aj ďalšie teórie: otrava ortuťou z prípravkov na ošetrenie obilia, použitie chemikálií na bielenie múky, ba dokonca aj predstava, že šlo o akýsi tajný experiment s LSD. Smithsonian pripomína, že okolo Pont-Saint-Esprit sa počas desaťročí nahromadilo viacero vysvetlení a moderné bádanie neprinieslo úplne jednoduchú bodku. Najznámejšie zostáva ergotové vysvetlenie, ale prípad si dodnes nesie príchuť záhady.
Aj to je dôvod, prečo sa o Pont-Saint-Esprit hovorí dodnes. Nie len ako o otrave, ale ako o meste, kde sa na pár dní rozpadla dôvera v základné veci. Keď sa prestane veriť chlebu, vode a ľuďom okolo, bežný život sa rozpadne veľmi rýchlo. A presne to sa tam v lete 1951 stalo. Nie ako legenda, ale ako skutočná udalosť, ktorú si Francúzsko pamätá pod menom pain maudit – prekliaty chlieb.
