Znie to ako zápletka z temného románu, ale v Edinburghu na konci 20. rokov 19. storočia to bola realita: dvaja muži nezabíjali zo žiarlivosti ani z pomsty, ale preto, že telá mali cenu. William Burke a William Hare predávali mŕtvych anatómovi Robertovi Knoxovi, ktorý ich používal pri výučbe anatómie. A práve to robí celý príbeh takým nepríjemne zvláštnym – vraždy tu neboli vedľajším dôsledkom, ale súčasťou dodávateľského reťazca pre medicínu.
O čo vlastne išlo? Vtedajší Edinburgh bol jedným z veľkých centier anatomickej výučby. Problém bol v tom, že legálne dostupných tiel na pitvy bolo málo. Dopyt po „čerstvých“ telách preto vytvoril priestor pre vykrádačov hrobov, takzvaných resurrection men. Burke a Hare však zašli ešte ďalej. Keď v Hareovom dome zomrel jeden z nájomníkov a dvojica zistila, že za telo dostane peniaze, prišli na to, že čakať na prirodzenú smrť je pomalé a menej výnosné riešenie.
Počas rokov 1827 až 1828 zavraždili najmenej 16 ľudí a ich telá predávali do Knoxovej pitevne v Surgeons’ Square. Rôzne zdroje sa pri počte obetí občas rozchádzajú medzi 15 a 16, no seriózne škótske a univerzitné zdroje dnes zvyčajne uvádzajú najmenej 16. Obete bývali najmä chudobní, zraniteľní a často spoločensky prehliadaní ľudia, ktorých zmiznutie nemalo okamžite vyvolať veľký rozruch. Ich telá sa potom menili na „anatomické predmety“, za ktoré sa platilo.
Práve v tom je jadro celej bizarnosti. Bežný obraz vtedajšieho „obchodu s telami“ býva spojený s vykrádaním hrobov. Burke a Hare však nekradli mŕtvych z cintorínov – oni ich vyrábali. Dokonca tak výrazne, že v angličtine vzniklo sloveso to burke, teda niekoho udusiť alebo umlčať tak, aby po ňom zostalo čo najmenej viditeľných stôp. Ich postup mal byť práve preto „praktický“: telo sa dalo predať bez nápadných známok násilia. Je až nepríjemné, ako chladno obchodne to celé pôsobí.
Celý príbeh začal byť neudržateľný v momente, keď si vybrali príliš známe obete. Medzi najznámejšie patrí James Wilson, prezývaný „Daft Jamie“, mladý muž s postihnutím, ktorého v Edinburghu veľa ľudí poznalo z ulíc. Jeho smrť a rozpoznanie tela výrazne zvýšili podozrenie. Poslednou obeťou bola Margaret Docherty. Keď jej telo objavili ďalší nájomníci ukryté v Burkeovom dome, rozbehlo sa vyšetrovanie, ktoré už dvojica neustála.
Nasledoval súd, ktorý sa stal senzáciou celej krajiny. Hare sa zachránil tým, že sa stal svedkom obžaloby a vypovedal proti Burkeovi. Burke bol uznaný vinným, 28. januára 1829 ho obesili a jeho telo bolo potom podľa vtedajšieho zákona verejne pitvané. Na príbehu je zvláštny aj tento kruh: muž, ktorý zabíjal, aby dodával telá anatómii, napokon sám skončil na anatomickom stole. Jeho kostra dodnes zostáva v Anatomickom múzeu Univerzity v Edinburghu a jeho posmrtná maska je v Surgeons’ Hall Museum.
A čo Robert Knox? To je asi najnepríjemnejšia sivá zóna celého prípadu. Knox nikdy nebol obžalovaný ani odsúdený. Formálne sa nepreukázalo, že by vedel, ako presne tieto telá vznikajú. Verejnosť mu to však veľmi neverila a jeho povesť bola zničená. Univerzita v Edinburghu aj Royal College of Surgeons of Edinburgh dnes pripomínajú, že prípad jeho kariéru prakticky zlomil, aj keď pred súdom nikdy nestál.
Existuje aj širšie vysvetlenie, prečo sa vôbec niečo také mohlo stať. Nešlo len o dvoch brutálnych mužov, ale aj o systém, ktorý zúfalo potreboval telá a nedokázal ich legálne zabezpečiť. Britský parlament neskôr uvádza, že práve kombinácia vykrádania hrobov, podobných vrážd a verejného pobúrenia viedla k Anatomy Act z roku 1832. Ten dal chirurgom a študentom legálnejší prístup k nevyzdvihnutým telám z chudobincov, nemocníc a väzníc. Inými slovami, Burke a Hare nepôsobili vo vákuu – vyrástli v medzere medzi vedou, zákonom a biedou.
Možno práve preto tento príbeh dodnes tak silno pôsobí. Nie je to len kriminálna historka o dvoch vrahoch. Je to aj temná pripomienka toho, že aj rešpektovaná medicína vie v určitých časoch fungovať na veľmi pochybných základoch. Burke a Hare nezabíjali „proti“ systému. Zabíjali v systéme, ktorý z tiel urobil cenný materiál. A to je na tom celom azda najznepokojujúcejšie.
