Stačí pár pomalých pohybov kyvadla, tajomný hlas a človek zrazu zaspí. Potom poslúchne každý príkaz, prezradí najväčšie tajomstvá a po prebudení si na nič nespomenie.
Takto vyzerá hypnóza vo filmoch.
Skutočná hypnóza je oveľa menej dramatická. Nie je to magický spánok, ovládnutie mysle ani vypínač slobodnej vôle. Je to skôr stav veľmi sústredenej pozornosti, pri ktorom sa človek ponorí do predstáv a môže citlivejšie reagovať na slovné návrhy, teda sugescie.
Hypnóza teda nie je úplný trik. Reálny psychologický jav existuje a vedci ho skúmajú. Filmová verzia však pridáva poriadnu dávku fantázie.
Človek počas hypnózy nespí
Hoci slovo hypnóza súvisí so spánkom a hypnotizovaný človek môže pôsobiť veľmi uvoľnene, zvyčajne nie je v bezvedomí ani v obyčajnom spánku.
Počuje hypnotizéra, vníma jeho pokyny a dokáže na ne reagovať. Pozornosť má však zúženú podobne, ako keď sa niekto úplne ponorí do knihy, filmu alebo šoférovania po dobre známej ceste.
Okolitý svet na chvíľu ustúpi do úzadia a človek sa intenzívnejšie sústredí na hlas, predstavy alebo telesné pocity.
Hypnotizér môže napríklad navrhnúť, aby si človek predstavil ruku ako veľmi ľahkú. Pri dostatočnom sústredení môže mať dotyčný pocit, že sa ruka dvíha takmer sama. Neznamená to však, že nad ňou stratil kontrolu. Skôr sa naplno ponoril do predstavy.
Nedá sa zhypnotizovať úplne každý rovnako
Ľudia sa v schopnosti reagovať na hypnózu líšia. Niektorí sa dokážu do predstáv ponoriť veľmi ľahko a na sugescie reagujú výrazne. Iní reagujú slabšie alebo sa im sústredenie nedarí.
Dôležitá je ochota spolupracovať, schopnosť sústrediť sa, dôvera aj očakávanie, že hypnóza môže fungovať.
Predstava, že hypnotizér náhodne ukáže na človeka na ulici, vysloví jedno slovo a okamžite ho úplne ovládne, patrí skôr do filmu.
Hypnóza väčšinou potrebuje určitú spoluprácu. Človek sa sústreďuje, počúva pokyny a zapája predstavivosť. Hypnotizér „nestláča tajné tlačidlo v mozgu“.
Urobí človek pod hypnózou čokoľvek?
Vo filmoch áno. V skutočnosti si človek počas hypnózy zachováva kontrolu a nemusí splniť návrh, ktorý odmieta.
To neznamená, že ľudia počas hypnózy neurobia nič nezvyčajné. Na javisku môžu kvákať ako kačka, zabudnúť svoje meno alebo predstierať, že držia neviditeľný predmet.
Lenže javisková hypnóza je aj šou.
Hypnotizéri si často vyberajú dobrovoľníkov, ktorí dobre reagujú na sugescie, chcú sa zabaviť a sú ochotní vystupovať pred publikom. Svoju úlohu zohráva atmosféra, očakávanie divákov, autorita hypnotizéra aj obyčajná chuť zapojiť sa do predstavenia.
Niektoré reakcie môžu byť skutočným výsledkom hypnotickej sugescie, iné podporuje ochota spolupracovať a celé prostredie šou. Hypnóza a divadelné triky sa tak môžu miešať.
Načo sa hypnóza používa mimo javiska?
V zdravotníctve sa používa pojem hypnoterapia. Ide o využitie hypnózy ako doplnku psychologickej alebo zdravotnej starostlivosti.
Výskumy sa venujú napríklad jej využitiu pri niektorých druhoch bolesti, úzkosti spojenej s lekárskymi zákrokmi alebo pri syndróme dráždivého čreva. Pri niektorých problémoch existujú sľubné výsledky, pri iných sú dôkazy slabšie alebo nejednoznačné.
Hypnóza môže pomôcť človeku presmerovať pozornosť, pracovať s predstavami alebo zmeniť spôsob, akým vníma určitý pocit. Nedokáže však zázračne vyliečiť každú chorobu a nemala by nahrádzať potrebnú odbornú liečbu.
Ak sa využíva zo zdravotných dôvodov, mal by ju viesť kvalifikovaný odborník, ktorý rozumie aj problému, ktorý sa pomocou hypnózy rieši.
Dokáže hypnóza odomknúť zabudnuté spomienky?
Toto je jedna z najznámejších filmových predstáv. Človek si nič nepamätá, hypnotizér ho vráti do minulosti a zrazu sa objaví presná nahrávka udalosti so všetkými detailmi.
Pamäť však nefunguje ako kamera ani ako pevný disk, na ktorom zostalo všetko dokonale uložené. Keď si na niečo spomíname, mozog spomienku čiastočne skladá z uložených detailov, očakávaní a neskorších informácií.
Hypnóza môže viesť k tomu, že človek porozpráva viac detailov. Problém je, že viac detailov automaticky neznamená viac pravdy.
Človek môže počas hypnózy vybaviť skutočnú spomienku, ale môže tiež doplniť chýbajúce časti predstavivosťou alebo reagovať na otázky hypnotizéra. Ak sa napríklad opakovane pýta na konkrétnu osobu, predmet alebo udalosť, samotná otázka môže ovplyvniť to, čo si človek začne predstavovať.
Falošná spomienka môže pôsobiť úplne skutočne
Najväčší problém je, že človek nemusí vedieť rozlíšiť obnovenú spomienku od neúmyselne vytvorenej predstavy.
Falošná spomienka nemusí pôsobiť ako neistý sen. Môže byť živá, podrobná a sprevádzaná silným presvedčením, že sa udalosť naozaj stala.
Hypnóza môže navyše zvýšiť dôveru človeka vo vlastné spomienky bez toho, aby zároveň zvýšila ich presnosť. Niekto si teda môže byť po hypnóze istejší aj v detaile, ktorý je nesprávny.
Preto sa hypnóza nepovažuje za spoľahlivý stroj na vyťahovanie stratených spomienok. Zvlášť opatrne sa k nej pristupuje pri vyšetrovaní trestných činov, traumatických udalostiach a situáciách, kde by nepresná spomienka mohla vážne poškodiť konkrétnych ľudí.
Hypnotizovaný človek nie je bábka
Hypnóza je skutočný jav, ale filmom sa veľmi hodí predstava, že človek odovzdá hypnotizérovi kľúče od vlastnej mysle. Je to napínavejšie než realita.
V skutočnosti ide o sústredenie, predstavivosť a zvýšenú schopnosť reagovať na návrhy. Človek zostáva prítomný, môže návrh odmietnuť a zvyčajne vie, čo sa počas hypnózy deje.
Môže mu pomôcť zmeniť vnímanie bolesti, uvoľniť sa alebo pracovať s niektorými návykmi a ťažkosťami. Nedokáže ho však spoľahlivo premeniť na poslušného robota ani otvoriť dokonale zachovaný filmový archív všetkých zabudnutých udalostí.
Takže áno, hypnóza funguje. Len bez kúzelného pohľadu, úplného ovládania mysle a zaručene pravdivých spomienok z minulosti. 🌀
