Na prvý pohľad vyzerá ako vyprahnuté miesto uprostred austrálskej púšte. Lenže pod horúcou zemou sa skrývajú obývačky, spálne, kostoly, hotely aj celé domácnosti. V Coober Pedy ľudia nežijú pod zemou preto, že by sa chceli hrať na krtkov. Robia to preto, lebo vonku vie byť pekelne horúco.
O čo vlastne išlo
Coober Pedy leží v Južnej Austrálii, ďaleko od veľkých miest, na okraji drsnej púštnej krajiny. Je známe najmä ako banícke mestečko spojené s ťažbou opálov. Britannica uvádza, že opály tam boli objavené v roku 1915 a osada sa postupne rozrástla okolo baníckej činnosti.
Miestna krajina pôsobí takmer mesačne. Namiesto zelene sú tam suché plochy, kamene, kopčeky vyťaženej horniny a vstupy do podzemných priestorov. Coober Pedy sa aj preto často spája s prezývkou opálové hlavné mesto sveta. Miestna turistická stránka uvádza, že spolu s okolitými oblasťami Andamooka a Mintabie sa Coober Pedy podieľa významnou časťou na svetovej produkcii opálov.
Najväčšou zvláštnosťou však nie sú samotné opály, ale spôsob bývania. Mnohé domy sú vyhĺbené priamo do svahov a skál. Takýmto obydliam sa hovorí dugouts. Zvonku môže byť vidieť len dvere, okno, vetrací otvor alebo nenápadný vstup v kopci. Vnútri sa však nachádza normálny domov: izby, kuchyňa, kúpeľňa, elektrina, nábytok a všetko, čo patrí k bežnému životu.
Prečo je to také zvláštne
Predstava bývania pod zemou znie ako núdzové riešenie alebo sci-fi. V Coober Pedy je to však praktická odpoveď na extrémne podmienky. Povrchové teploty môžu byť v najhorúcejších mesiacoch veľmi vysoké a Britannica uvádza, že v horúcom období sa môžu vyšplhať až k približne 52 °C.
Pod zemou je situácia úplne iná. Miestne zdroje uvádzajú, že podzemné miestnosti si udržiavajú stabilnejšiu teplotu približne medzi 19 °C a 25 °C počas dňa aj noci. To znamená, že kým vonku páli slnko a krajina sa mení na rozpálenú panvicu, vnútri podzemného domu môže byť príjemne chladno.
A práve v tom je tá kuriozita. Domy pod zemou nepôsobia ako tmavé jaskyne z rozprávky. Mnohé sú pohodlné, priestranné a upravené. Niektoré majú pekne vyrezané steny, chodby, dekorácie a miestnosti, ktoré vyzerajú prekvapivo útulne. Rozdiel je najmä v tom, že namiesto klasických múrov a strechy človeka obklopuje skala.
Coober Pedy má dokonca aj podzemné kostoly a ubytovanie pre turistov. Návštevník tak môže prespať v miestnosti, ktorá je vyhĺbená v zemi, a ráno vyjsť von rovno do púštneho svetla. Znie to zvláštne, ale v miestnych podmienkach to dáva veľmi dobrý zmysel.
Ako to vzniklo
Podzemné bývanie sa v Coober Pedy rozšírilo najmä v súvislosti s baníctvom. Ľudia už raz kopali do zeme kvôli opálom, takže myšlienka vyhĺbiť si obytný priestor nebola až taká vzdialená. Miestna turistická stránka uvádza, že nápad bývať v podzemných domoch sa často spája s vojakmi, ktorí sa po prvej svetovej vojne vrátili z európskych zákopov a prišli pracovať do opálových baní.
Baníci veľmi rýchlo pochopili, že pod zemou je príjemnejšie než na povrchu. Púšť cez deň páli, v noci sa môže ochladiť a klasický dom potrebuje veľa energie na chladenie či vykurovanie. Podzemné priestory tieto výkyvy prirodzene tlmia.
Niektoré domy vznikli jednoducho tak, že sa vyhĺbili do kopca. Iné sa postupne rozširovali, ako rodiny potrebovali viac miesta. Miestna stránka opisuje, že nie je nezvyčajné, keď banícka rodina prepojí viac podzemných priestorov tunelmi a vytvorí väčšie bývanie.
Samozrejme, nejde o to, že by všetci obyvatelia žili v tajných jaskyniach. Coober Pedy má aj bežné budovy na povrchu, služby, školu, nemocnicu a turistické atrakcie. No odhad miestnej turistickej stránky hovorí, že približne polovica obyvateľov žije pod zemou.
Púšť hore, domov dole
Na Coober Pedy je fascinujúce, že to nie je len atrakcia pre turistov. Je to ukážka toho, ako si ľudia dokázali prispôsobiť bývanie miestu, ktoré by inak pôsobilo veľmi nehostinne.
Tam, kde by si človek predstavil klimatizáciu, hrubé múry a zatiahnuté žalúzie, obyvatelia jednoducho využili samotnú zem. Z púštneho kopca sa stal dom. Zo skaly sa stala stena. A z baníckeho mestečka vzniklo miesto, kde sa každodenný život čiastočne presunul pod povrch.
Coober Pedy tak pripomína, že bývanie nemusí vždy vyzerať tak, ako sme zvyknutí. Niekedy stačí zmeniť smer: nie stavať vyššie, ale kopať hlbšie.
