Keď sa pozriete človeku s modrými očami zblízka do tváre, môže sa zdať samozrejmé, že jeho dúhovka obsahuje nejaké modré farbivo. Podobne ako modrá látka, modré auto alebo modrá pastelka.
V skutočnosti by ste však modrý pigment v ľudskej dúhovke hľadali márne. Modré oči nevďačia za svoju farbu modrému farbivu, ale tomu, ako sa svetlo správa po dopade na jemnú štruktúru dúhovky.
Ich farba je teda do veľkej miery optický efekt.
Farbu očí ovplyvňuje najmä melanín
Dúhovka je farebná časť oka, ktorá obklopuje zrenicu a reguluje množstvo svetla vstupujúceho do oka. Jej farbu výrazne ovplyvňuje melanín – rovnaký typ pigmentu, ktorý sa podieľa aj na farbe pokožky a vlasov.
Ľudia s hnedými očami majú v predných častiach dúhovky zvyčajne viac melanínu. Ten pohlcuje väčšiu časť dopadajúceho svetla, a preto dúhovka pôsobí tmavšie.
Pri modrých očiach je melanínu v predných častiach dúhovky podstatne menej. Neznamená to však, že modré oči neobsahujú žiadny pigment. Rozdiel spočíva predovšetkým v jeho množstve a rozložení.
Odkiaľ sa teda vezme modrá farba?
Keď svetlo dopadne na svetlú dúhovku, prenikne do jej prednej časti, ktorú tvorí jemné väzivové tkanivo s kolagénovými vláknami. V tomto prostredí sa jednotlivé zložky svetla nerozptyľujú úplne rovnako.
Kratšie vlnové dĺžky viditeľného svetla, ktoré vnímame najmä ako modré, sa rozptyľujú výraznejšie a časť z nich sa odrazí späť smerom k pozorovateľovi. Dlhšie vlnové dĺžky prenikajú hlbšie a väčšia časť z nich sa pohltí.
Výsledkom je, že oko vyzerá modré, hoci v ňom žiadne modré farbivo nie je. Tento jav sa často opisuje ako štrukturálne sfarbenie a prirovnáva sa k rozptylu svetla, ktorý spôsobuje modrú farbu oblohy. V odborných vysvetleniach sa môžete stretnúť s označením Tyndallov efekt alebo rozptyl podobný Rayleighovmu rozptylu.
Modré oči teda nie sú namaľované namodro
Rozdiel medzi pigmentovou a štrukturálnou farbou si môžeme predstaviť na jednoduchom príklade.
Modrá pastelka je modrá preto, že obsahuje pigment, ktorý časť svetla pohltí a modrú časť odrazí. Modré oko však funguje skôr ako veľmi jemná svetelná štruktúra. Farba vznikne až vo chvíli, keď na dúhovku dopadne svetlo, rozptýli sa v jej tkanive a časť z neho sa vráti späť k našim očiam.
Práve preto môžu modré oči za rôznych podmienok vyzerať trochu inak. Na ostrom dennom svetle môžu pôsobiť jasnejšie, zatiaľ čo v tmavšej miestnosti môžu vyzerať sivasto alebo menej sýto. Ich vzhľad ovplyvňuje osvetlenie, okolité farby, veľkosť zrenice aj spôsob, akým sa svetlo od dúhovky odráža.
Farba oka sa pritom nemusí skutočne meniť. Mení sa najmä svetlo, v ktorom ju pozorujeme.
Medzi modrou a hnedou nie je presná hranica
Farba očí nevzniká podľa jednoduchého systému, v ktorom by existovali iba jasne oddelené možnosti „modrá“, „zelená“ a „hnedá“. V skutočnosti ide o plynulé spektrum od veľmi svetlých až po veľmi tmavé dúhovky.
Pri zelených alebo orieškových očiach sa kombinuje menšie či stredné množstvo melanínu s rozptylom svetla. Výslednú farbu ovplyvňuje aj hustota a usporiadanie tkaniva dúhovky. Preto môžu mať dvaja ľudia označovaní ako modrookí celkom odlišný odtieň – od svetlomodrej cez sivomodrú až po tmavú oceľovú farbu.
Farbu očí neurčuje iba jeden gén
Často sa hovorí, že hnedé oči sú jednoducho dominantné a modré recesívne. Takéto vysvetlenie sa síce ľahko pamätá, ale je príliš zjednodušené.
Na množstvo melanínu a výslednú farbu dúhovky vplýva viacero génov. Významnú úlohu majú najmä gény OCA2 a HERC2, ktoré ovplyvňujú tvorbu a množstvo melanínu. Do výsledku však zasahujú aj ďalšie genetické rozdiely.
Farbu očí preto nemožno vo všetkých prípadoch spoľahlivo predpovedať iba podľa farby očí rodičov. Genetika môže pripraviť aj kombinácie, ktoré by podľa starých školských poučiek vyzerať nemali.
Modrá, ktorá v oku vlastne nie je
Modré oči sú pekným príkladom toho, že farba nemusí vždy pochádzať z farebného pigmentu.
Takže keď sa nabudúce pozriete na modré oči, v skutočnosti nepozorujete modré farbivo. Pozeráte sa na malé optické predstavenie, ktoré vzniká zakaždým, keď na dúhovku dopadne svetlo. 👁️
