Na prvý pohľad to naozaj pôsobí trochu zvláštne. Človek vezme do ruky šampón, krém alebo rúž, zbadá na obale nápis „Vegan“ a v hlave naskočí jednoduchá otázka: dobre, ale kto by to chcel jesť? Veď je to kozmetika, nie obed. V redakcii sme sa preto pozreli na to, prečo sa takéto označenie na kozmetike vôbec objavilo. A odpoveď je vlastne celkom logická: slovo „vegan“ pri kozmetike nehovorí nič o jedlosti výrobku. Hovorí o tom, z čoho je vyrobený a aký etický štandard sa pri ňom sleduje.
Prvé prirodzené vysvetlenie býva, že je to asi len marketingová hra na zelený a moderný imidž. Niekedy sa s tým dá súhlasiť aspoň čiastočne, pretože kozmetické značky naozaj radi pracujú so slovami, ktoré znejú dobre. Lenže v tomto prípade za tým stojí aj celkom konkrétny význam. Podľa The Vegan Society totiž vegánstvo nie je len spôsob stravovania, ale širší spôsob života, ktorý sa snaží vyhýbať využívaniu zvierat „pre jedlo, oblečenie alebo akýkoľvek iný účel“. Inými slovami: ak niekto nechce používať výrobky živočíšneho pôvodu, netýka sa to len jedla, ale aj topánok, oblečenia či kozmetiky. A práve preto môže mať zmysel označiť ako „vegan“ aj krém alebo šampón.
Kľúčová vec je, že kozmetika vôbec nemusí byť automaticky „bez zvierat“. Mnohé kozmetické výrobky historicky aj dnes môžu obsahovať zložky živočíšneho pôvodu alebo ich deriváty. V rôznych produktoch sa môžu objaviť napríklad včelí vosk, lanolín, karmín, kazeín či ďalšie látky, pri ktorých nie je pôvod na prvý pohľad vôbec zrejmý. PETA dokonca upozorňuje, že pri mnohých technických názvoch ingrediencií môže byť pôvod živočíšny, rastlinný alebo syntetický, takže bežný človek sa v zozname zložiek často jednoducho stratí. A práve tu začína byť logo „Vegan“ praktické: je to rýchla skratka, ktorá povie, že výrobok nemá obsahovať zložky živočíšneho pôvodu.
Pri serióznej certifikácii to navyše nebýva len voľné reklamné tvrdenie. Napríklad štandard Vegan Trademark od The Vegan Society uvádza, že výroba a vývoj produktu ani jeho ingrediencií nesmú zahŕňať použitie žiadneho živočíšneho produktu, vedľajšieho produktu alebo derivátu. Ten istý štandard zároveň hovorí aj o tom, že produkt ani jeho ingrediencie nesmú byť testované na zvieratách z iniciatívy firmy, v jej mene alebo cez subjekty, ktoré má pod kontrolou. Čiže keď je na kozmetike konkrétne certifikované logo „vegan“, nejde len o peknú nálepku, ale o splnení pomerne presne nastavených pravidiel.
Tu sa však dostávame k dôležitej nuanse: „vegan“ a „cruelty-free“ nie je to isté. To sa veľmi často mýli. PETA aj Cruelty Free International upozorňujú, že cruelty-free sa týka predovšetkým testovania na zvieratách, zatiaľ čo vegan sa týka zloženia produktu. Produkt teda môže byť netestovaný na zvieratách, ale stále môže obsahovať napríklad včelí vosk alebo lanolín. A opačne: výrobok môže mať čisto rastlinné či syntetické zloženie, ale bez dôveryhodnej certifikácie nemusí byť vždy jasné, ako sa pristupovalo k testovaniu v dodávateľskom reťazci. Preto sa na obaloch objavujú rôzne logá a preto si ich ľudia zamieňajú. Každé totiž odpovedá na trochu inú otázku.
Možno si teraz niekto povie: dobre, ale načo je potom na kozmetike „vegan“, keď v Európskej únii už aj tak platia zákazy testovania kozmetiky na zvieratách? Aj tu je odpoveď zaujímavá. Európska komisia uvádza, že v EÚ platí zákaz testovania hotových kozmetických výrobkov na zvieratách od roku 2004, zákaz testovania kozmetických ingrediencií od roku 2009 a od roku 2013 platí aj úplný marketingový zákaz pre kozmetické produkty a ingrediencie testované na zvieratách pre kozmetické účely. To je dôležité, ale stále to nie je to isté ako označenie „vegan“. Európsky zákaz rieši najmä testovanie a uvádzanie takýchto výrobkov na trh. Logo „Vegan“ však rieši inú vec: samotné zloženie produktu a jeho vhodnosť pre ľudí, ktorí nechcú používať živočíšne ingrediencie.
Inými slovami, „vegan“ na kozmetike neznamená „toto je určené len pre vegánov“, rovnako ako „bezlepkové“ neznamená „toto smú používať len ľudia s intoleranciou“. Je to informácia o vlastnosti výrobku. Áno, pre vegánov je to veľmi užitočný údaj, pretože im šetrí čas a pátranie po zložení. Ale užitočný môže byť aj pre ľudí, ktorí sa za vegánov nepovažujú a jednoducho chcú obmedziť živočíšne zložky vo veciach, ktoré používajú na telo. Kozmetika s označením „vegan“ teda nie je zvláštna preto, že by sa snažila tváriť ako jedlo. Je to len výrobok, ktorý hovorí: v tomto balení nehľadajte ingrediencie živočíšneho pôvodu.
Zároveň je fér povedať aj to, že nie každé „vegan“ na obale má rovnakú váhu. The Vegan Society sama upozorňuje, že pojem vegan nemá jednotnú všeobecnú zákonnú definíciu a že pri produktoch bez ich ochrannej známky sa človek vo väčšej miere spolieha na tvrdenie výrobcu. Preto sú certifikácie pre spotrebiteľov užitočné: aspoň pri niektorých logách je jasnejšie, čo presne kontrolovali a podľa akých pravidiel. A presne to je aj odpoveď na otázku „načo tam je také označenie?“ Je tam preto, aby skrátilo zložitý príbeh o pôvode ingrediencií do jedného viditeľného symbolu.
Takže prečo má kozmetika logo „Vegan“, keď sa nedá jesť? Pretože vegánstvo sa netýka len jedla. Týka sa aj toho, čo si človek dáva na telo, nosí na sebe alebo kupuje domov. Označenie „vegan“ na kozmetike preto nehovorí „zjedz ma“, ale „som vyrobená bez živočíšnych zložiek“ – a pri niektorých certifikátoch aj s ďalšími etickými podmienkami. Nie je to absurdný nápis na nejedlom výrobku. Je to skôr stručná odpoveď na otázku, ktorú by inak musel človek lúštiť zo zloženia lupou a slovníkom.
