Orgazmus patrí k zážitkom, o ktorých sa veľa hovorí, ale keď príde otázka „prečo je vlastne taký príjemný?“, odpoveď zrazu nie je až taká jednoduchá. Mohlo by sa zdať, že za tým stojí jeden „hormón šťastia“ alebo jedno presné tlačidlo v mozgu. Lenže keď sme sa v redakcii pozreli na to, čo o tom hovoria neuroveda, fyziológia a psychológia, vyšlo z toho niečo zaujímavejšie: orgazmus je príjemný preto, že ide o veľmi silnú súhru tela, nervového systému a mozgových centier odmeny. Nie je to jedna iskra. Je to celý ohňostroj naraz.
Na prvé zamyslenie napadne celkom intuitívne vysvetlenie: ak je niečo spojené so sexom a rozmnožovaním, príroda asi zariadila, aby to bolo odmeňujúce. A áno, toto jadro dáva zmysel. V biológii často platí, že správanie dôležité pre prežitie alebo reprodukciu býva spojené s odmenou, aby sa k nemu telo a mozog „radi vracali“. Lenže pri ľuďoch je to ešte bohatšie, lebo orgazmus nie je iba reflex v panve. Je to zároveň silný zmyslový, emočný a psychologický zážitok. Ale.., prečo?
Najkratšia poctivá odpoveď teda znie asi takto: orgazmus je príjemný preto, že počas neho sa naraz aktivujú systémy vzrušenia, odmeny a uvoľnenia. Moderné prehľady neurovedy opisujú úlohu dopamínu, oxytocínu, opioidných mechanizmov a serotonínu. Dopamín súvisí s motiváciou a očakávaním odmeny, oxytocín sa spája so sociálnym a telesným prepojením, endogénne opioidy sa považujú za dôležitú časť samotného pocitu slasti a serotonín sa podieľa skôr na následnom pocite nasýtenia a útlmu. Inými slovami: mozog počas orgazmu nedostane len signál „toto je dobré“, ale aj „toto sa dokončilo“ a „teraz môže prísť úľava“.
Práve ten mix odmeny a uvoľnenia je dôležitý. Orgazmus totiž zvyčajne neprichádza z ničoho nič. Predchádza mu rastúce napätie, vzrušenie, zrýchlené dýchanie, zmeny v krvnom obehu, svalové napätie aj sústredenie pozornosti. Keď potom nastane vyvrcholenie, telo akoby naraz pustilo nahromadenú pružinu. Výsledkom nie je len „silný príjemný pocit“, ale často aj veľmi výrazná úľava. A práve kontrast medzi napätím predtým a uvoľnením potom môže robiť zážitok ešte intenzívnejším.
Zaujímavé je aj to, že orgazmus nie je ukrytý v jednom malom bode mozgu. Zobrazovacie štúdie ukazujú, že pri ňom pracuje širšia sieť oblastí. Vo výskume u žien sa pri orgazme zaznamenala vrcholová aktivita v senzorických, motorických, odmeňovacích, frontálnych aj mozgovokmeňových oblastiach. Štúdia u mužov zasa ukázala zvýšenú aktivitu v oblastiach súvisiacich so senzorikou, motorikou, talamom a hippocampom a zároveň priniesla in vivo dôkaz uvoľnenia endogénnych opioidov po orgazme. To pekne zapadá do predstavy, že príjemnosť orgazmu nie je len „lokálna“ telesná záležitosť. Je to udalosť, do ktorej sa zapája veľká časť mozgu aj tela naraz.
Často sa o orgazme hovorí, akoby bol rovnaký vždy a pre všetkých. Lenže výskum hovorí opak. Subjektívny zážitok orgazmu je veľmi variabilný. Systematický prehľad štúdií ukazuje, že doň vstupujú osobné faktory, zdravotný stav, psychika, partnerské a psychosociálne okolnosti aj samotné sexuálne fungovanie. Preto môže byť orgazmus pre niekoho výnimočne intenzívny, pre iného menej nápadný a v rôznych obdobiach života sa môže meniť. Presne preto sa nedá zredukovať len na „chemický koktail“. Chémia je dôležitá, ale rovnako dôležitý je kontext, v ktorom mozog celú situáciu vyhodnocuje.
A tu sa dostávame k ďalšej zaujímavej vrstve. Orgazmus nie je len o slasti v danej sekunde. Niektoré prehľadové práce naznačujú, že môže pôsobiť aj ako veľmi silná forma učenia a odmeny. Mozog si nespája len samotný pocit, ale aj okolnosti, v ktorých vznikol – dotyk, blízkosť, situáciu, partnera, bezpečie, vzrušenie. Aj preto môže mať orgazmus vplyv na pripútanie, preferencie a celkové vnímanie intimity. To neznamená, že po každom orgazme automaticky vzniká hlboké puto, ale z neurobiologického pohľadu dáva zmysel, že takto silný zážitok nezostáva „bez stopy“.
Ak teda niekto čaká jednu úplne istú odpoveď, treba povedať, že taká dnes neexistuje. Odborníci sa celkom zhodujú v tom, že príjemnosť orgazmu súvisí s aktiváciou systémov odmeny, zmyslového spracovania a následného uvoľnenia. Menej jednoty však panuje pri širšej evolučnej otázke, prečo má orgazmus takú podobu, akú má dnes, a akú presnú funkciu má v každom pohlaví. Pri mužskom orgazme je spojenie s reprodukciou priamejšie, pri ženskom sa stále diskutuje, či ide skôr o adaptáciu s vlastnou funkciou, alebo do istej miery o vedľajší produkt vývinu systémov, ktoré sú jasne dôležité u mužov. Existujú argumenty pre viac pohľadov a nie všetko je definitívne uzavreté.
No aj bez toho sa dá pointa povedať celkom jasne. Orgazmus je taký príjemný preto, že v ňom telo a mozog spoja niekoľko silných vecí naraz: intenzívny zmyslový podnet, pocit odmeny, emocionálnu významnosť, svalové vyvrcholenie a následnú úľavu. Je to jedna z chvíľ, keď sa biológia a prežívanie stretnú mimoriadne naplno. A možno práve preto pôsobí tak výnimočne – nie ako obyčajný príjemný moment, ale ako krátky stav, v ktorom sa na pár sekúnd zosynchronizuje celý systém.
