Muž, ktorého popravili až po smrti: bizarný osud Olivera Cromwella

Oliver Cromwell zomrel prirodzenou smrťou, dostal veľkolepý pohreb a pochovali ho vo Westminsterskom opátstve. O necelé tri roky neskôr však jeho telo vykopali, odviezli na popravisko, obesili a následne mu odťali hlavu.

Nebola to chyba ani pomýlenie hrobárov. Išlo o úmyselný politický akt pomsty voči mužovi, ktorý zohral zásadnú úlohu pri páde anglickej monarchie a poprave kráľa Karola I.

A tým sa zvláštny posmrtný príbeh Olivera Cromwella ešte len začínal.

Z kráľovho protivníka sa stal vládca krajiny

Oliver Cromwell patril k najvýznamnejším predstaviteľom parlamentnej strany počas anglických občianskych vojen v 17. storočí. Ako vojenský veliteľ výrazne prispel k porážke síl kráľa Karola I. a patril tiež medzi mužov, ktorí podporili jeho postavenie pred súd.

Karola I. odsúdili za vlastizradu a 30. januára 1649 ho v Londýne popravili sťatím. Cromwell bol jedným zo signatárov rozsudku smrti.

Anglicko následne na určitý čas prestalo byť monarchiou. Cromwell postupne získaval čoraz väčšiu politickú moc a od roku 1653 vládol ako lord protektor Anglicka, Škótska a Írska.

Nebýval síce kráľom, ale stál na čele štátu až do svojej smrti 3. septembra 1658.

Najskôr dostal pohreb hodný panovníka

Cromwell po smrti rozhodne neskončil ako nepriateľ štátu. Práve naopak.

Jeho telo bolo nabalzamované a pochované vo Westminsterskom opátstve, jednom z najvýznamnejších miest britskej histórie. Nasledoval tiež honosný štátny pohreb, ktorý svojou pompou pripomínal pohreby panovníkov.

Lenže politická situácia sa veľmi rýchlo zmenila.

Cromwella vo funkcii nahradil jeho syn Richard, ktorému sa nepodarilo udržať krehký politický systém. V roku 1659 odstúpil a obdobie vlády bez kráľa sa postupne rozpadlo.

V roku 1660 bola monarchia obnovená a na anglický trón nastúpil Karol II. – syn popraveného Karola I.

Pre Cromwella to bola zlá správa, hoci bol už takmer dva roky mŕtvy.

Mŕtveho Cromwella vytiahli z hrobu

Nový režim sa začal vyrovnávať s ľuďmi zodpovednými za smrť Karola I. Niektorí stále žijúci účastníci procesu boli odsúdení a popravení.

Pri troch významných mužoch však nastal nezvyčajný problém: už boli mŕtvi.

Oliver Cromwell, jeho zať a generál Henry Ireton a bývalý predseda súdu nad Karolom I. John Bradshaw boli pochovaní vo Westminsterskom opátstve. Parlament preto rozhodol, že ich telá budú exhumované a symbolicky potrestané aj po smrti.

Cromwella a Iretona vytiahli z hrobov 26. januára 1661. O niekoľko dní sa k nim pridalo aj Bradshawovo telo.

Potom nasledovala udalosť, ktorá dnes pôsobí skoro absurdne.

Obesili ho presne na výročie popravy kráľa

Dňa 30. januára 1661, presne dvanásť rokov po poprave Karola I., odviezli telá na Tyburn, známe londýnske popravisko približne v oblasti dnešného Marble Arch.

Mŕtvoly Cromwella, Iretona a Bradshawa tam verejne obesili.

Celý akt bol predovšetkým politickým divadlom. Mužov samozrejme nebolo možné popraviť v bežnom zmysle slova, pretože už dávno nežili. Ich posmrtné potrestanie však malo verejne ukázať, ako obnovená monarchia hodnotí ich účasť na zvrhnutí a smrti Karola I.

Po obesení im odťali hlavy.

Telá následne pochovali do jamy pod popraviskom, zatiaľ čo hlavy čakalo ešte oveľa zvláštnejšie pokračovanie.

Cromwellova hlava skončila na vysokom kole

Hlavy troch mužov boli vystavené na dlhých tyčiach pri Westminster Hall, budove spojenej so súdom nad Karolom I.

Cromwellova hlava tam podľa historických prameňov zostala celé desaťročia. Historic Royal Palaces uvádza, že bola vystavená približne do roku 1685.

A potom sa jej príbeh stáva menej istým.

Podľa tradičného rozprávania hlavu počas silnej búrky zhodil vietor a našiel ju vojak, ktorý si ju odniesol. Táto časť príbehu však nie je spoľahlivo doložená a historici ju preto zvyčajne uvádzajú ako tradovanú verziu.

Isté je, že hlava považovaná za Cromwellovu sa neskôr objavila v súkromných zbierkach a počas 18. a 19. storočia menila majiteľov. Na určitý čas sa dokonca stala kuriozitou vystavovanou návštevníkom.

Z hlavy sa stal zberateľský predmet

V roku 1815 ju získal Josiah Henry Wilkinson a zostala v jeho rodine po niekoľko generácií.

Otázkou samozrejme bolo, či ide skutočne o Cromwellovu hlavu alebo iba o dobre živenú historickú legendu.

Pozostatky preto opakovane skúmali odborníci. Najznámejšia podrobná analýza vznikla v 30. rokoch 20. storočia. Vedci Karl Pearson a Geoffrey Morant porovnávali anatomické znaky, historické záznamy aj Cromwellove portréty a dospeli k záveru, že hlava je s vysokou pravdepodobnosťou autentická.

Úplnú istotu dnes už nemožno jednoducho získať, no práve tento exemplár sa všeobecne považuje za pravdepodobné Cromwellove pozostatky.

Pokoj našiel až po viac ako 300 rokoch

V roku 1960 sa Wilkinsonovci rozhodli hlavu odovzdať na pochovanie.

Vybrané miesto nebolo náhodné. Cromwell ako mladý muž študoval na Sidney Sussex College v Cambridge.

V marci 1960 tam bola hlava tajne pochovaná v priestoroch pri univerzitnej kaplnke. Presné miesto nebolo zverejnené, aby pozostatky už nikto nerušil. Dodnes ich tam pripomína pamätná tabuľa.

Od Cromwellovej smrti tak uplynulo viac než 300 rokov, kým časť jeho tela konečne dostala miesto, ktoré malo byť definitívnym hrobom.

Ani smrť ho neochránila pred politikou

Posmrtná „poprava“ Olivera Cromwella nebola pokusom potrestať človeka, ktorý už nemohol nič cítiť. Bola to demonštrácia moci obnoveného kráľovského režimu a symbolická pomsta za popravu Karola I.

Práve preto sa všetko odohralo 30. januára – v deň výročia kráľovej smrti.

Cromwell tak zažil jeden z najzvláštnejších posmrtných osudov významnej politickej osobnosti: najskôr ho pochovali so štátnymi poctami, potom ho vytiahli z hrobu, obesili, odťali mu hlavu a tá následne putovala po Anglicku ešte celé stáročia.

Zdroje:

• Westminster Abbey – Oliver Cromwell and Family • Historic Royal Palaces – Oliver Cromwell: Soldier, Statesman, Lord Protector • Cromwell Museum – Cromwell’s Head: the Death and Afterlife of Oliver Cromwell

Pošli to ďalej

Bude ťa zaujímať

Prečo sa na Veľkú noc oblievajú dievčatá vodou a „šibú“ šibákmi?

Veľkonočný pondelok vie na Slovensku vyzerať ako zvláštna zmes...

Vedeli ste, že med sa prakticky nepokazí?

Med sa prakticky nepokazí. Je to taký „jedlý konzervant“...