Pizza vyzerá ako jedlo, ktoré musel niekto raz jednoducho „vymyslieť“. Cesto, paradajky, syr, rozpálená pec – a.. hotovo. Lenže jej pôvod je trochu zaujímavejší: moderná pizza nemá jedného jasného vynálezcu, ale dá sa celkom dobre spojiť s jedným mestom.
Tým mestom je Neapol na juhu Talianska. Práve tam sa pizza v podobe, ktorú by sme dnes už vedeli rozpoznať, začala formovať ako jednoduché jedlo pre bežných ľudí. Nešlo o luxusnú špecialitu, ale o praktické, lacné a sýte jedlo, ktoré sa dalo pripraviť z dostupných surovín.
Rôzne placky s oblohou jedli ľudia už v staroveku. To však ešte nebola pizza v modernom zmysle slova. Rozdiel prišiel až vtedy, keď sa v Neapole začali spájať ploché cesto, paradajky, syr, olej a bylinky do jedla, ktoré sa pieklo v horúcej peci a predávalo ako každodenná pochúťka.
Najčastejšie sa vznik modernej pizze spája s obdobím 18. storočia. Vtedy sa v Neapole rozšírili jednoduché pizze, ktoré jedli najmä chudobnejší obyvatelia mesta. Boli rýchle, lacné a dali sa jesť aj bez veľkého stolovania. Dalo by sa povedať, že pizza bola pôvodne pouličné jedlo.
Veľmi známy je aj príbeh pizze Margherita. Podľa populárnej tradície ju mal v roku 1889 pripraviť neapolský pizzaiolo Raffaele Esposito pre kráľovnú Margarétu Savojskú. Mala niesť farby talianskej vlajky: červenú paradajku, bielu mozzarellu a zelenú bazalku. Tento príbeh je slávny, ale je dobré povedať ho opatrne: pizza existovala už predtým, takže Margherita nebola „vynálezom pizze“, skôr jednou z jej najznámejších podôb.
Dá sa teda pizza lokalizovať? Áno, modernú pizzu vieme najlepšie lokalizovať do Neapola. Nedá sa však férovo povedať, že ju vymyslel jeden konkrétny človek v jeden konkrétny deň.
A práve to je na nej super. Pizza nevznikla ako veľký vynález v laboratóriu, ale ako obyčajné mestské jedlo, ktoré bolo také dobré a praktické, že sa postupne rozšírilo do celého sveta. Z neapolskej ulice sa stala globálna klasika. 🍕
