Emoji začali ako malá japonská sada a skončili ako globálny fenomén
Dnes stačí poslať 😂, ❤️ alebo 👍 a druhá strana často hneď pochopí náladu aj pointu. To je na emoji zaujímavé: sú malé, jednoduché a pritom dokážu povedať veľa. Ich príbeh sa nezačal ako veľký kultúrny plán, ale ako celkom praktický nápad, ako spraviť mobilnú komunikáciu ľudskejšou.
Ak sa povie, kto vymyslel emoji, najčastejšie sa spomína Shigetaka Kurita. V roku 1999 navrhol pre japonskú spoločnosť NTT DOCOMO sadu 176 ikon nakreslených na jednoduchej mriežke 12 × 12 pixelov. Tieto symboly mali pomôcť pri písaní správ a mobilných e-mailov, kde sa emócie, tón aj drobné významové nuansy ľahko strácali. Kurita sa inšpiroval mangou, piktogramami aj vtedy používanými emotikonmi. Emoji teda nevznikli ako ozdoba, ale ako šikovná pomôcka pre stručnú digitálnu komunikáciu.
Zároveň je fér dodať, že pri pôvode emoji existuje malá poznámka pod čiarou. Britannica uvádza, že SoftBank mohol vydať menšiu sadu ikon už v roku 1997, teda ešte pred Kuritovou známou sériou. Táto staršia sada mala byť čiernobiela a jej autor nie je známy. Preto sa dnes zvyčajne píše, že Kurita je najčastejšie uvádzaný tvorca emoji, no úplne prvé komerčné použitie môže mať ešte o čosi starší pôvod.
To, prečo sa z malej japonskej sady stal globálny jav, súvisí hlavne s tým, že emoji prestali byť viazané len na jednu firmu alebo jednu krajinu. Veľký zlom prišiel, keď sa začali zapisovať do Unicode, teda do medzinárodného štandardu pre text v digitálnych zariadeniach. Unicode uvádza, že prvé znaky výslovne určené ako emoji pribudli v roku 2009 do verzie Unicode 5.2 a veľká ďalšia skupina v roku 2010 do Unicode 6.0. V praxi to znamenalo, že sa rovnaké emoji dali zdieľať naprieč rôznymi systémami a značkami mobilov.
Pomohlo aj to, že emoji riešili problém, ktorý pozná skoro každý: text bez výrazu tváre, bez tónu hlasu a bez gest sa ľahko zle pochopí. MoMA to opisuje pekne – emoji vracajú do digitálnej komunikácie trochu ľudskosti a pomáhajú doplniť intonáciu či náladu. Keď sa potom objavili v bežných telefónoch a operačných systémoch, ich rozšírenie už bolo veľmi prirodzené. Nie sú to síce plnohodnotný jazyk v klasickom zmysle, ale určite sa z nich stal globálne zrozumiteľný vizuálny doplnok textu. 😊
A práve to je na emoji asi najzaujímavejšie. Začali ako drobné ikonky pre japonské mobily a skončili ako niečo, čomu rozumejú ľudia takmer všade. Nie každý v živote napíše dlhý list, ale smajlík poslal už asi skoro každý.
